História občianskeho združenia Pohľad.
V následkoch revolučných pohybov z roku 1989, kedy zrazu nebolo všetko direktívne nariadené, vznikol
občan. Občan, ktorý nesmelo pozeral vôkol seba a zisťoval čo môže a čo nie. Postupne zistil že môže
veľa.
Ako rástla občianska spoločnosť a prejavovala sa vo všetkých odvetviach, narástalo aj jej sebavedomie.
To už mala veľa odporcov, hlavne z radov zástancov starých overených praktík.
Tak to bolo aj v psychiatrii. Na šťastie, nové myslenie na Slovensku dostalo posilu v mladom lekárovi z
Nemecka. MUDr Pětr Nawka sa oženil do Michaloviec. Navyše, všetko vychádzalo až neuveriteľne
hladko, kedy do novej nemocnice potrebovali primára. Dostal to miesto a hneď začal s reformou v
nemocnici a postupne na celom Slovensku.
V duchu týchto zmien, vzniklo v roku 2001 v Košiciach aj občianske združenie Pohľad. Ľudia ktorí mali
skúsenosť s psychickým ochorením mali chuť meniť svoje životy, aj životy iných. Doterajší model kedy
pacient žil pár mesiacov v nemocnici a pár doma, im nevyhovoval.
Bola tu aj snaha vymaniť sa zo zovretia neodvratného osudu, kedy sa úľava od útrap ochorenia očakávala
iba od lekárov. Pacient bol celý zverený do ich starostlivosti a nevedel, ako môže sám ovplyvniť svoje
ochorenie. Už nechcel byť odkázaný na ich milosť a nemilosť. Chcel sám zistiť, čo mu zhoršuje stav a čo
zlepšuje.
Postupne, počas dvadsiatich rokov sa v predsedníctve menili ľudia. Všetci mali snahu niečo zmeniť,
vylepšiť. Veľa sa podarilo ale boli aj ťažšie časy, kedy sa ku kormidlu človek nenašiel.
V tomto období sa na Slovensku zmenilo v oblasti psychiatrickej starostlivosti neuveriteľne veľa.
Predovšetkým vznikla komunitná starostlivosť, ktorá nebola. Podporované bývania, rehabilitačné
strediská, stacionáre. Pacient už teda nemusí pendlovať medzi hospitalizáciou v nemocnici a domovom.
Môže navštevovať komunitné strediská, čo pomáha jemu i jeho rodine. Už nie je v bezvýchodiskovej
situácii. Odrezaný a vyčlenený zo sveta. Pri poberaní invalidného dôchodku môže dokonca pracovať, čo
pred tým nemohol.
Práce je ale stále dosť, kto chce pracovať a popasovať sa s novými úlohami, dvere má otvorené.
Igor Marchevka