Petrová báseň o súcite.
Súcit 2 sŕdc? A či láska? Na vyslovenie toho mena, čo slovíčkom čítať možno, čo stáročiami pokrivené, sústrasťami zohyzdené a márnosťou sa vymania z lží a čiernej palety, veď stačí mu ísť v ústrety, to krásneho jeho mena. To splynutie dvoch duší je. Ten zná nie žiaľ. nie pretvárku. Zná milovanie na diaľku. A prázdnota mu cudzia je. To vše ono slovko je! Peter
Lucka
Martin
Aďka
