A: Boli sme pred rokom na hroboch a našli sme tam starý maďarský cintorín. Nemám rád chodenie na cintorín. Je tam zima a musím zapaľovať sviečky. Spomínam na dedka a babku. Po angl. je cintorín cemetery a hrobár undertaker.
B: Keď som bol malý nechápal som to, potom som sa bál. Teraz to už beriem normálne. Už som sa zmieril s vlastnou smrteľnosťou.
C: Ako na mňa vplýva atmosféra týchto dní ? Spočiatku, keď som bol decko, vnímal som cintoríny ako miesto obrovského záujmu množstva ľudí. Povedal som si že to musí byť niečo dôležité. Mňa sa to ale netýkalo. Keď som bol starší, cintoríny boli miesta, ktorým sa bolo treba vyhnúť. Ukazovali moju konečnosť. Neskôr, keď som ochorel, začal som skúmať život i smrť. Už mi teda táto otázka bola bližšia a priateľnejšia. Už som pripustil, že smrť sa týka aj mňa, nie len tých druhých. Veľa mladých ľudí čo som poznal, odišli na druhú stranu. Postupne pozvoľna sa mi menil pohľad na smrť i moju smrteľnosť až som ju začal plne vnímať ako bránu, cez ktorú raz prejdem. Hmotné telo nechám ako som nechal svoje šaty. Odídem, ako sa odchádza do iného mesta. Preto beriem všetkých čo odišli na druhú stranu, ako ľudí naďalej žijúcich, len v inej dimenzii. Viem že ak budem chcieť, raz sa s nimi stretnem. Tak beriem aj atmosféru týchto dní. Ako niečo pekné, kedy sa spomína na ľudí, čo sme mali radi. Je to taká oslava lásky.
D: Nechodím na cintoríny. Nechodila so, ani. Snažím sa riešiť súčasnosť. Je toho veľa na mňa. Mám rada ticho , les a modlitbu.
E: Atmosféru týchto dní prežívam v kúpeľoch. Je tu veľmi príjemná, pokojná atmosféra. Meditujem, prechádzam sa po jesennej prírode s veselou skupinou ľudí, ale aj sama v tichu. Tieto dni častejšie myslíme na našich zosnulých z rodiny, tiež priateľov. Ja osobne spomínam na tie veselé a príjemne prežité chvíle s nimi. Ostali v mojom srdiečku.
F: Aj veselá aj smutná. my nechodíme na cintorín. My zosnulých máme v srdci. Aom rada s deťmi v týchto dňoch.
G: Včera som bola na hroboch. Ešte pôjdem.Išli sme s kamarátkov do kostola. Chcem na hrobe kúpiť živé kvety chrizantémy.
H: Som vďačný za robotu. Tieto dni boli rôzne. Mám sa dobre.Naučil som sa vykladať tovar.Môj život je rozprávkový. Mám pestrý program.
I: Teším sa na zimu. my chodíme na cintorín aj do kostola. Modlím sa pri hrobe. Nerozumiem sviatku všetkých svätých, podľa mňa je každý je svojim spôsobom svätý.
J: Moji blízki chodia, ja nie. Babka mi nedávno zomrela. Nemohla som byť na pohrebe. Minulý týždeň bol náročný. Po smrti už je rozhodnuté o nás. Máme si vážiť blízkych kým sú tu.
K: My chodíme predtým poupratovať hroby. Chodím spolu s rodinnou. My máme 10 hrobov. Absolvovali sme v tomto roku 2 pohreby. Asi nepôjdem na hroby. Treba myslieť na ľudí, ale to sa dá aj doma. Doma za nich zapálim sviečku. Pre mňa je veľa ľudí na hroboch.
L: My máme cintorín za záhradou. Všetci známi chodia ku nám na hroby. Pred časom mi zomrel dedo a mama bola blízko smrti. Telo starne a nevyhnutne nás čaká smrť, musíme sa s tým zmieriť.
M: V mojom prípade je to 50 na 50. Záleží na tom z akého uhla pohľadu sa na to dívam. Na jednej strane sa teším, lebo mám jesenné prázdniny – dovolenku. Na druhej strane vďaka Bohu ešte mám pri sebe svojich najbližších, ale uvedomujem si, že je to pre mnoho ľudí veľmi ťažké obdobie, pretože sa vynárajú spomienky a bolesť zo straty milovaných ľudí. Aktuálne toto obdobie beriem ako pomoc pre všetkých, ktorí tu už s nami bohužiaľ nie sú…keďže verím v moc plno mocných odpustkov…snažím sa v tieto dni – v dušičkovej oktáve urobiť všetko čo je v mojich silách pre tých, ktorí už bohužiaľ nie sú medzi nami.