Komunikačné karty. Košice Alejová 26.10.23
Každý odpovedal na jednu otázku. Odpovedalo 14 ľudí. 12 boli prítomní, 2 odpovedali mailom.
A/ S akým typom človeka by si nešiel na dovolenku ?
Rád cestujem a poznávam, zaujímajú ma staré kultúry. Tak že by som na dovolenku nešiel s človekom čo
chce tráviť čas na jednom mieste.
Ešte je otázkou, kto by šiel so mnou ?
B/ Kedy si bol v živote najodvážnejší ?
Raz, keď som mal sem prísť a prišiel som. Napriek tomu, že som mal pocit že ma niekto prenasleduje.
Mal som jednoducho veľký strach. Chcel som prísť preto, že som chcel posmeliť iného, čo sa tu bál prísť.
C/ Ktorú vlastnosť by si chcela na sebe zmeniť ?
Chcela by som zmeniť pojašenosť. Ak robím jednu vec, je to v poriadku. Horšie je ak k tej jednej veci
prídu aktuálne ďalšie a ďalšie úlohy. Vtedy chcem všetko stihnúť a dokončiť a potom sa plaším. Urobím
pri tom veľa chýb. Vždy na to doplatím. Najprv by som chcela porozmýšľať a potom konať. Pokoj je
hlavný.
D/ Ako prekonávaš strach z niečoho ?
Snažím sa riešiť všetko čo mám, preto že viem, že ma to vždy dobehne. Niekedy je predo mnou ťažká a
nepríjemná úloha. Vtedy sa stiahnem ako myš. Keď trocha prejde strach, príde moment na ktorý čakám.
Vtedy vyrazím do boja. Ten moment je kľúčový.
E/ Čím by si sa mohol chváliť a nerobíš to ?
Dochoval som otca. Nebolo to jednoduché. Teraz sa starám o matku.
F/ Kto ma v posledom čase vytočil a čím ?
Mal som suseda. Venoval sa výtvarníctvu. Raz zobral kriedu a napísal na spoločné priestory nápis. „ Maj
rozum, toto nie je smetisko ani WC. Po ulici chodí iba k…“
Myslel som že to adresoval mne, preto že raz som na spoločné priestory položil prechodne starý televízor.
Teraz, keď o tom hovorím, začínam chápať, že to adresoval bezdomovcom.
G/ Chceš sám seba za niečo odmeniť. Ako to urobíš ?
Chápem to tak, že len cez prácu môžem dostať odmenu. Minule sa mi podarilo niečo naučiť o PC.
Doprial som si bez výčitiek čokoládu.
Ak zrealizujem niečo pekné, potom mám dobrú náladu. Už to je odmena.
H/ Opíš svoje nezabudnuteľné stretnutie s inou kultúrou.
V minulosti som cestoval. Bol som v Nikaragui. Ľudia žili biedne. Nadávali, ale nerobili nič pre zmenu.
Včera som sa rozprával s jednou Vietnamkou, žijúcou u nás. Hovorila mi neuveriteľné veci o Vietname.
I/ Čo pre teba znamená domov ?
Nie je to predstava bytu. Domov je miesto, kde mi je dobre. Teda aj v lese. Ale celkovo vnímam že tu na
Zemi nemám domov. Ten je v nebi.
J/ Kedy si sa cítila najšťastnejšia ?
Bez debaty. Keď sa mi narodila dcéra. Šťastie nedokážem definovať, je to iba krásny, nádherný pocit. Je
to vnímanie takého, že to nie je niečo s čím mám bojovať, je to len krásny dar. Čudujem sa, že také niečo
nádherné sa mohlo stať akurát mne..
K/ Čo najšialenejšie som v živote zažil ?
Bolo to moje šialenstvo spred tridsiatich rokov, v chorobe. Mal som hlasy. Túlal som sa po jednom
mnoho miliónovom veľkomeste. Nevedel som kde som, ani kto som.
Vysvetlenie prišlo od primára v Pezinku. Ak niečo neurobíme, hádame sa sami so sebou. Ak to potláčame
dostatočne dlho, organizmus nám to povie ako keby z dnu. Ale obrazne.
Pochopil som to. Už sa tomu pre budúcnosť vyvaroval. Dnes som rád že mám takú skúsenosť. Rozšírilo
mi to obzory.
L/ Viac otázok, viac odpovedí.
1. Aká bola tvoja najťažšia fáza života a prečo?
Bolo to obdobie, keď mi ochorela mladšia dcéra a nevedeli jej prísť na to čo jej vlastne je. Keď jej potom
behom pol roka stanovili dve vážne diagnózy, môj svet sa úplne zrútil. Nevedela som čo robiť, čo jej mám
dať jesť, veľa som plakala…bolo to veľmi ťažké obdobie pre celú rodinu.
- Ak by si zajtra mohla cestovať hocikam, kam by to bolo?
Bez váhania by som hneď odcestovala do Medžugoria načerpať pokoj a silu. Rada by som sa vrátila aj do
Svätej zeme, ale za pokojných podmienok. - Čo je najlepšia či najzaujímavejšia vec, ktorú si v poslednom čase čítala?
Nie som knihomoľ, knihy nečítam, ale čítam každý deň „Evanjelium na každý deň“ – ranné aj večerné
zamyslenia a to mi dodáva silu na každý deň. - Čo je tvoja misia/poslanie? Ako sa vyvíja behom tvojho života?
Priznám sa, že som na to ešte neprišla. Celý život si kladiem túto otázku, ale odpoveď ešte nepoznám.
Istým spôsobom ma to deprimuje, že som na to ešte neprišla. - Je niečo, čo by si chcela skúsiť, ale myslíš si, že na to nemáš?
Chcela by som študovať, zvýšiť si svoju kvalifikáciu, ale myslím si, že na to nemám, žeby som to
nezvládla.
M/ Aká bola tvoja najťažšia fáza života?
Keď som si prečítala túto otázku hneď som vedela odpoveď. Mala som sladkých 18. Venovala som sa
môjmu basketbalu, študovala na gympli. Bola som sama doma, keď zazvonil zvonček. Išla som otvoriť dvere. Stála tam moja mamka s dvoma pánmi. Všetci boli vážni a ja som cítila, že je zle. Vošli dnu. Robili prehliadku bytu. Mňa poslali z bytu von. Išla som k babke a dedkovi (mamkini rodičia). Povedala som im čo sa stalo. Bola to pre mňa veľká trauma. Mamka 5 rokov chýbala doma. Nezúčastnila sa na mojej stužkovej ani na svadbe. Nebola mi nápomocná ani pri narodení mojej dcérky. Veľmi mi chýbala tých dlhých 5 rokov. Akoby toho nebolo málo na pol roka zavreli aj moju sestru, ktorá mala 2 malé deti a starostlivosť o ne zostala na jej manželovi, ale aj mne. Bolo to pre mňa a našu rodinu temné obdobie.
Vtedy som ochorela na depresiu.
ZVUKOVÁ NAHRÁVKA: