Stretnutie svojpomocnej skupiny pri vyhliadkovej veži. 28.06.22
Keďže je teplo, skupina sa rozhodla stretávať vonku. Zaumienila si spoznávať
rekreáčnu zónu mesta. Po lese v Ťahanovciach to bola Anička a teraz
vyhliadková veža.
Stretli sme sa ako vždy, o jedenástej na stanici. Odtiaľ je presne trinásť minút
hromadnou dopravou k veži. Boli sme tam veru raz-dva.
Sparnú horúčavu vystriedala tôňa obrovských stromov, ohnisko a opekajúci,
drevený bufet a krásna príroda. Predsedníčka Marika hneď vytiahla z batoha
dobroty a pred výstupom na vežu sme sa kráľovsky pohostili. Po pol hodine
sme vyšli hore. Tam nás privítal náš priateľ Peter, ktorý tam pracuje.
Rozpovedal nám históriu tamojšieho nedostavaného hradu, aj históriu okolia
od trinásteho storočia. Pre mňa to bolo veľmi zaujímavé. Potom sme vyšli na
vyhliadkovú vežu. Nádherný výhľad na široko ďaleko, najmä na mesto a jeho
rozlohu v kotline. Tiež múr Slánských vrchov po jednej strane a kopcov po
druhej. Mali sme šťastie, preto že neočakávane vyšiel hore aj miestny
zriadenec a ukázal nám zaujímavosti okolia. To bolo veru na nezaplatenie a aj
preto sme tam strávili skoro pol hodinu.
Keď sme zišli dole, čakal nás mimoriadný bonus. Videli sme dole v kmeni
stromu dvoch chobžkov. Nie hoc akých, ale osem centimetrových Roháčov
veľkých. Také niečo sa pošťastí len pár krát za život. Ja osobne som videl
takého chorbáka pred 40 rokmi.
Rozlúčili sme sa s Petrom a pomaly sme zostúpili naspäť dole. Obed dobre
padol každému, aj zasa dobroty od Mariky.
Ako sme si predsavzali, otvorili sme tému : Čo mi pomáha a čo mi škodí pri
ochorení ? Vypočuli sme si odpovede každého z nás, poučili sa a ešte družne
pozhovárali o všetkom možnom.
Keď nastal čas, sadli sme na bus a odviezli sa naspäť do mesta.
Pre mňa to bol oddychový i spoznávací výlet. Určite stál za to. Ukázal tiež
nové možnosti pre všetkých. Za pár minút sa totiž dostanete zo sparného a
horúceho mesta do fantastickej klímy lesa, kde si môžete opiesť klobásku,
previbrovať na inú frekvenciu a s nadhľadom sa pobrať naspäť.