Združenie pre Integráciu , obnovu a rozvoj duševného zdravia Pohľad Košice.
Stretnutie svojpomocnej skupiny 21.9.2021
Prechádzka za mesto, s ohníkom a špekačkami.
Situácia vo svete i na Slovensku je stále v štýle corony. Pandemické obmedzenia v interiéri nás
prinútili premýšľať nad stretnutím vonku. Čo tak výlet s opekačkou ? No, ja som rád, mne to
vyhovuje. Povedal som Marike a už letela všetkým informačná sms o utorkovom výlete.
Zo stanice na druhý koniec mesta je to 25 minút mhd. Ak vynechá spoj, je to 45 minút. Toľko mi
trvala cesta. Meškal som teda14 minút. Skupinka ma čakala na lavičke a našťastie nevyzerala, že
ma budú lynčovať. O chvíľu sme sa dozvedeli že na ceste je ešte Iveta a tak sme počkali ďalších 14
minút. Počasie bolo chladné, ale ak vyšlo slnko, bola to paráda. Pomaličky sme sa teda vybrali po
panelovke a cestou obdivovali a navzájom sa učili poznávať rastliny a stromy. Každý vedel niečo,
čo ostatní nie. Tak sme stretli prasličku, kamilky, vratič, repík, ďatelinu, žihľavu, čakanku,
drienku-čičky, šípku, hloh, chmeľ, dub, hrab, liesku a mnohé iné, čo nám lemovali cestu. Po pol
hodine pomaličkej cesty sme prišli na prvé ohnisko. Tam sa nedalo sadnúť a tak sme prešli pár
minút, cez podľa mňa najkrajší úsek cesty a našli prístrešok s lavičkou a ohniskom. O chvíľu už
horel oheň a ďalšiu chvíľu, už sa nad ním pohybovali paličky s rôznymi dobrotami. Bol čas obeda a
takto, alternatívne pripravený, bol naozaj úplne mimo bežný stereotyp. Tak aj chutil, každý
pojedol všetko. Také jednoduché opekanie a aký mimoriadný zážitok priniesol.
Pri jedle sme ešte viedli družný rozhovor. Každý niečím prispel, niečím obohatil ostatných. Tak sa
náš výlet dostal do finálnej fázy a pomaly sme sa zberali domov. Trasu naspäť navrhla Iveta. Už nie
v tieni stromov, ale cez slnečné lúky. Cestou sme stretávali ďalších výletníkov. Pomaly sme dorazili
k chate. Tam si ešte zahasili smed a v tichu závetria sa posledný krát okúpali v slnečných lúčoch.
Bol jeden deň pred jesennou rovnodennosťou, tak že mágia dňa bola všade vôkol.
Bol som rád, že prvý krát na stretnutie prišiel Števo. Mali sme spojenie z Košíc o 2 hodiny, tak sme
ich využili na pešiu cestu na stanicu. Vo vlaku bolo cítiť, že dym má svoju vôňu. Tváril som sa, že
všetko je v poriadku.
