A/ Bol som veľmi sklamaný keď sa rodičia rozviedli a otec odišiel. Potom som to prijal, lebo naši sa stále
hádali. Otec ma tiež naučil čo bolo treba.
Chorobu som tiež nevedel prijať. Neskôr som pochopil, že ma mala niečo naučiť. Vnímam že som na
ceste..
B/ Nedokážem prepólovať bez priateľov, alebo rodiny. Ak som nútený niečo spracovať, musím si nájsť
dôvod, prečo zavolať. Potom to riešim, tak pomimo, aby som nerobil veľké halooo. Najviac mi takto
pomôže brat, pred tým mama.
C/ Niekto vlastní auto, veľmi si ho cení. Nabúra. Poučí sa. Jazdí opatrnejšie.
Bolel ma kĺb. Hneval som sa na lekára. Neskôr som pochopil, že to takto rýchlo nejde.
D/ Zažil som nepríjemné udalosti. Bolo to ťažko prijať. Povedal som si že to mohlo byť ešte horšie.
Tiež som urobil niečo, za čo som sa hanbil. Povedal som si ale, že som to mal urobiť už dávno.
E/ Zomrela mi mama a musela som sa s tým zmieriť. Išlo to ťažko, ale napokon som uznala, že sa v
poslednej dobe veľmi trápila a jej odchod bol preto pre ňu vykúpením.
F/ Som veľmi citlivá a ak sa mi stane niečo negatívne, neviem to prepólovať. Musí mi v tom niekto
pomôcť, vypočuť ma a povedať svoj pohľad na situáciu. Po čase pozriem jeho pohľadom na vec a tým
začnem udalosť vidieť ináč. Nie tak negatívne. Ak mi ale nikto nepomôže, trápim sa a zožiera ma to.
Musím priznať že neviem nájsť na mnohom nič pozitívne.
G/ Ak sa mi stane niečo negatívne, neviem na tom nájsť nič pozitívne. Ale chcel by som.
H/ Prežil som veľa negatívneho a nechcem sa k tomu vracať. Chcem ale hovoriť životu „ANO“.
I/ Všetky tie negatívne situácie ma priviedli k Bohu. Hľadanie vzťahu s Ním, ako východisko. Musela
som sa o Neho oprieť. To mi dalo silu prežiť. Tak všetko negatívne poslúžilo na môj rast.
J/ Keď som bol mladý, ani som slová ako negatívny a pozitívny nepočul. Šťastie som videl vo vlastnení
vecí, ak som bol niekto. Po tridsiatke som zavrhol túto cestu, šťastie mi nepriniesla. Začal som znova a
ináč. Výslovne som konal, aj zadarmo to, čo malo pre mňa vyšší význam. To mi neprinieslo peniaze, ale
dobrý pocit. Cítil som sa užitočný a dôležitý. Deň sa skladá z rôznych pocitov a nie je jedno aké sú. Ak sa
mi ale práca nepodarila, tak smola. To bol ale zhruba základný kameň dnešnej témy, no trvalo ďalších
desať rokov, kým som prešiel ďalej. Od fixovania šťastia a dobrých pocitov z mojej práce, ešte na niečo
iné. Prišiel som na to, že nie je dôležité v akej situácii sa nachádzam, ale ako ju beriem. Preto pre mňa
začalo byť dôležité to, ako sa pozerám na seba a realitu. A to je už presne naša dnešná téma. Ak som sa
nachádzal v nepríjemnej situácii, zistil som, že ak na nej nájdem niečo pozitívne, môžem byť víťaz a nie
porazený. Nie lúzer, ale superman. Nie nálada pod bodom mrazu, ale naopak, spokojnosť a radosť. Nie v
krvi kortizol a všeliaké iné deštruktívne jedy, ale radostné a budujúce endorfíny. To všetko za pár minút.
Zo začiatku je to ťažká práca, nájsť v tme malé svetielko, ale úspech dáva silu a ďalšiu motiváciu. Neskôr,
to čo išlo pomaly, začalo ísť rýchlejšie a postupne automaticky. Tak sa dá prepólovať celá minulosť.
Ďalšia fáza je ďakovanie za všetko čo som dostal a čo dostávam. A je toho dosť… cítim sa ako hostený
hosť. Postupne som zistil že si stačí dať pauzu a za desať minút, aj bez vnútornej práce vidím svet ináč.
Po hodine relaxu zasa ináč. Pasivitou sa totiž odpájam od hmoty a svojich cieľov v nej, stále viac som
sám sebou. Čudu sa svete, pohľad sa mení aj sám ! Napokon zisťujem že všetko je v najlepšom poriadku,
tak ako to je.
ZVUKOVÝ ZÁZNAM: