Po dvoch odkladoch pre daždivé počasie sa konečne podaril. V strede augusta sa z Košíc a okolia vydalo
desať ľudí na dobrodružnú cestu. Vlak dorazil načas, na stanici v Prešove už čakala Slávka s koláčmi a
hneď takto privítala veselú partiu. Ešte cesta autobusom do Podhradíka a už na nás dýchal les. V jeho
dychu sme sa vybrali v ústrety príbehom z minulosti. Po určitom úseku sme si vždy vypočuli niečo
zaujímavé o obci, vzniku hradu, živote na ňom, bojoch, i o jeho zániku. Tiež ale o nadšencoch ktorí pred
pätnástimi rokmi začali zháňať peniaze na rekonštrukciu hradu i celého okolitého miesta. Z vlastnej
skúsenosti môžeme povedať, že sa im to podarilo. Gratulujeme.
Romantika ako z učebnice. Naozaj. Múry hradu, chodníčky v divokej prírode, vkusné altánky so starými
lavicami z kostola.
Po namáhavých výstupoch na vrch hradu sme dostali zaslúženú odmenu, výhľad na okolie. Na hrad v
Šariši aj Kapušanoch, na celý Prešov. Na druhej strane na Slanské vrchy. Naozaj nádhera.
Po zostupe z vrchu hradného kopca sme si urobili ohník, posadali do altánku jedli a jedli.. Slávka mala
presne v tento deň dvadsiate výročie svadby, tak sme jej zaspievali a zablahoželali. Katka ukončila
vzdelávanie v sprevádzajúcej úlohe peer konzultantky. Ako prvej v Košiciach. Naozaj historická udalosť.
Držíme Katke palce. Po rokoch sme privítali Ľuba, starého kamaráta. Tešíme sa že sa odhodlal prísť.
Prebrali sme všetko čo bolo potrebné, ale aj naše špecifikum. Každý mal slovo a povedal čo mimoriadne
zažil za poslednú dobu.
Hore sme strávili hodiny a cítili sme sa skvelo. Ale všetko má svoje časové ohraničenie a tak sme sa
pobrali naspäť dolu do dedinky. Tam prišiel maličký autobus, ako keby len pre nás a odviezol nás do
Prešova. Odtiaľ o chvíľu šiel vlak do Košíc. Povzbudený vydareným výletom, prvým takým ďalekým,
sme si dali ďalšiu výzvu. Na budúce Zádielská tiesňava. Unikát a perla v Európe.
Krásny výlet, Krásny článok. Bolo mi fajn. Úžasný výhľad a nádherná príroda.
To ma veľmi teší Katka. Som veľmi rada, že ste boli. Ďakujem.