Ako minulý rok, aj tento sme si vybrali na horúce dni, stretnutie v mestskej odpočinkovej zóne, na
Aničke. Stretli sme sa teda na stanici a nasadli na MHD. Katka dohodla návštevu z Vranova a
Michaloviec, tak sme vystúpili na dohodnutom mieste a šli už spolu z návštevou. Počasie nemohlo byť
lepšie a nálada tiež. Žiadny zhon, cieľ bol výlet, nebolo sa treba nikam ponáhľať. Nič lepšie pred nami
nebolo, ako prítomnosť.
Za krátko sme dorazili k bistru a našli voľný stôl pre všetkých jedenástich. Posadali a hneď si dali čo to
zajesť a zahasiť smäd. Potom si dali kolečko, každý povedal, čo má akurát aktuálne. Čím akurát žije, na
čo myslí. Prešli aj dve hodiny a družným rozhovorom nebolo konca. Vzácna návšteva, Miloš a Paľo
prispeli svojou skúsenosťou zo stretnutia pacientskych združení v zahraničí. Každý rok sa organizuje
futbalový turnaj a oni tento rok, po prvý krát na neho necestovali autom, ale letecky. To bol tiež pre
niekoho mimoriadny zážitok. Aj sme sa nasmiali, aj zamysleli. Naozaj bolo o čom hovoriť. Keď prišiel
čas, vyrazili sme všetci pozrieť výnimočný prameň, Gajdovku. Siričitý nádych bolo cítiť všade, ľudia
prichádzali a brali vodu do fliaš. Naozaj, to naše Slovensko je takými prameňmi vo veľkom obdarené,
máme byť za čo vďační.
Za pár minút ale prišlo to, čo sme nečakali. Spustil sa ohromný lejak. Lialo a lialo. Teplota našťastie
neklesla, tak sa nič hrozné nedialo, dážď bol pre smädnú prírodu potrebný. Neprešla ani pol hodina a bolo po lejaku. Pomaličky sme sa všetci vybrali naspäť. O pol hodinu sme prišli k autu priateľov,
rozlúčili sa a šli všetci domov.