Pre stretnutie v prírode je dôležité počasie. A my sme zatiaľ využili všetky teplé dni na stretnutie von.
Tento krát sme mali naplánované stretko v najväčšom mestskom parku, pri stanici. Predpoveď počasia sa
ale nečakane zmenila, tak sa zmenil aj plán. Stretli sme sa v našej miestnosti na Alejovej ulici. Otvorili
sme okno aj dvere a bolo znesiteľne. Navyše Marika priniesla obrovský melón, tak že osvieženie bolo
tiež. Prišli ľudia čo do prírody nemôžu a tak sme ich konečne po dlhšom čase videli. Postupne sme sa zišli
aj desiati, taky optimálny počet na zdieľanie. Naozaj bolo o čom hovoriť. Prešlo aj hodinu a pol a
konečne sme nabehli na starú formu, kedy každý povie, čo má nové. Tak sme šli dookola a slovo striedala
Petrova pesnička. Aj sme si s ním zaspievali a ľudia čo bývajú na tomto podlaží, zakukovali, čo sa to u
nás deje. Tento krát Peter hral a hral, naozaj to bol hotový koncert.
Tri a pol hodiny prešlo ako nič a keď sme šli von, prišiel sľubovaný dážď. Ten, kvôli ktorému sme mali
stretko dnu. No, čo vy na to ?
Keď nás viezla Alenka na stanicu, videl som Petra stáť v daždi na zastávke. Spomenul som si, ako som na
začiatku otváral fľašu z minerálkou a ostriekal ho. Dúfam že neprechladol..