ÚVOD
Stromy majú významné miesto v životnom prostredí a bez ich existencie by sme tu
neboli ani my ľudia. O tom, že stromy vytvárajú kyslík a produkujú drevo, vie každý,
no stromy majú aj ďalšie nemenej významné funkcie, ktoré si už každý
neuvedomuje. A stromy, to nie sú len lesy, ale predstavujú aj veľmi užitočnú
a potrebnú súčasť ulíc našich miest a obcí. Pozrime sa preto bližšie na to, aké
benefity nám stromy rastúce v našich uliciach poskytujú, a prečo je dôležité ich
chrániť.
- skrášľujú prostredie
- filtrujú vzduch a čistia ho od škodlivín
- znižujú výkyvy teplôt
- pôsobia ako protihluková bariéra
- vytvárajú kyslík
- v mestách predstavujú posledné refúgiá prírody
- vytvárajú úkryt pre užitočných živočíchov
- pripomínajú históriu našich predkov
1) Stále zisťujem ďalšie a ďalšie dôvody na rešpekt a ocenenie stromov. Ale stačilo
by iba jedno. Ak by neboli, nebolo by ani dosť kyslíka. Minule ma prekvapila
správa z Prešova. Je plán vyrúbať park pri stanici. Dopad je odhadnutý tak, že sa
zvýši teplota najmä v centre mesta o jeden stupeň. Ďalší stupeň k neznesiteľnosti
v letných horúčavách. Na prvý pohľad tu nevidno súvislosti, ale ako vidno, sú.
Pred pár rokmi mi padol do očí nový vyhľadávač na nete. EKOSIA. Google
dokáže vyhľadať viac, ako on, ale tento vyhľadávač používam vždy, ak
nepotrebujem vyhľadať veľké množstvo informácii. Prečo ? Preto že tento
vyhľadávač generuje peniaze na zalesnenie planéty. Má precízne vypracované
projekty a taktiež transparentne prezentované. Každý vidí, koľko peňazí sám
zarobil a venoval na zalesnenie. Podotýkam že iba tým, že ho používa a
vyhľadáva. V lese mi pomôžu stromy svojou frekvenciou previbrovať zo stresu na
prítomnosť a pohodu. Nemusia robiť nič, stačí že sú.
2) Stromy majú veľkú silu. Absorbujú oxid uhličitý a premieňajú ho na kyslík. Stromy
môžu absorbovať aj negatívnu energiu a transformovať ju na pozitívnu energiu. Asi
preto sa všetci cítime v lese či v parku tak dobre. Už len malá prechádzka po lese
upokojí našu myseľ, naplní našu krv kyslíkom a dodá nášmu telu potrebnú energiu.
Je to ako oxygenoterapia. Neďaleko mojej rodnej obce je srdiečkový strom…aj jeden
strom môže na Vás pôsobiť blahodárne. Stromy patria k nášmu životu.
A stará múdrosť hovorí: „Keď si v živote zasadil čo len jeden strom, nežil si nadarmo.“
3) Podľa knihy – Tajný život stromov od Petra Wohllebena, ktorá vyšla v
Tatrane v roku 2016, stromy vedia vytvárať láskyplné vzťahy. To je ich
obrovské spoločenstvo , ktoré my voláme les, hory. To je super – organizmus
plný vzájomného láskyplného rešpektu a pomoci.
Stromy sú prepojené navzájom svojimi koreňmi a pod zemou komunikujú
tak efektívne, ako sa nám, ľuďom o tom ani nesníva. Delia sa o informácie,
ale aj o vodu a živiny, v čom im pomáha spriaznená sieť podhubia – tzv.
mycelium. Táto podzemná sieť húb zabezpečuje veľmi efektívnu a rýchlu komunikáciu
rastlín, ktoré ani nemusia byť rovnakého druhu.
Stromy toho istého druhu sa vnímajú a reagujú na seba a prejavujú si
láskyplnú podporu. V krízových stavoch, napríklad pri napadnutí jedného
stromu nebezpečným škodcom, sa tento strom nestará iba o svoju záchranu.
Vypúšťa výstražnú, vonnú látku listami a poplach sa šíri aj pod zemou
koreňovou sústavou a podhubím. Stará sa tak zdanlivo iba o svojich susedov,
s ktorými je prepojený. No každá správa sa lavínovite šíri. Ostatné stromy v
okruhu mnohých kilometrov sa tak môžu už vopred vyzbrojiť proti napadnutiu.
Stromy majú emócie, sociálne cítenie aj pamäť.
Čo sa deje pod zemou, deje sa aj nad ňou, v korunách. Konáre v korune
priateľských stromov sa navzájom nedotýkajú, tvoria tvary podobné
obláčikom, aby si dopriali navzájom dosť vzduchu, svetla a priestoru. Napriek tomu, že
všetky ich jemné, nové konáriky a lístočky slnko životne potrebujú, stromy
cielene obmedzujú ich rast smerom k susedovi, aby ho nevytláčali zo
spoločného vzdušného priestoru.
Spoločne sa im darí lepšie. Ako samotári a výrazné individuality sú omnoho
zraniteľnejší. Vystavení silnému vetru, suchu a škodcom nemajú až takú
výraznú šancu na prežitie. Potrebujú jeden druhého, podporujú sa teda
navzájom. Podobne ako aj my ľudia sme podľa všetkého navzájom prepojení .
Láskyplné vzťahy robia náš život šťastnejší a zdravší – to je stará známa
pravda ako ľudstvo samo. Ale prečo je tak náročné to dosiahnuť? Pretože
vzťahy sú komplikované, nikto k nim nepribalil návod na použitie.
No stoja za to.
4) V detstve som so sestrou na dedine rada liezla po stromoch a snívala som, že
budem mať dom na strome. Dnes chodím do lesa a to má pre mňa upokojujúcu
relaxačnú funkciu.
5) Stromy majú symbolický význam, pripomínajú minulosť. Javorový list má Kanada
na vlajke. Ježiš rád chodil do Getsemanskej záhrady. Pre mňa majú estetický
význam. Chcel som pestovať okrasné dreviny – má každý inú formu, inú farbu. Teta
vravela, že strom má svoju energiu – auru. V to veria aj Japonci – liečba stromami.
Keď ideme do lesa, má relaxačnú funkciu. Rododendron z latinčiny je strom.
Fylodendron je láska k stromom. Takže vlastne vzťah k prírode je pre človeka
recipročný.
6) Máme záhradu a už 25 rokov pestujeme stromy aj kvôli ovociu. Využívajú sa pri
rezbárstve, tvorbe nábytku. Stromy mám rád. Pozeral som sa ako ich pília.
Pracovníci ich ťahali lanom. Arboréti. Podľa letokruhov sa určuje ich vek.
7) Drevo nás sprevádza celým životom od kolísky až po truhlu. Mám pozitívny vzťah
k stromom. Keď ich pília, je mi to ľúto.
8) Veľmi stromom nerozumiem, ale starám sa o nich doma, orezávam ich. Pomáham s nimi
mame. Môj obľúbený strom je pomaranč, kvôli plodom. V Pánovi prsteňov boli starodávne
stromy, ktoré sa volali Enti – kým sa dohovorili na niečom, trvalo to celé dni, pretože
mali starodávnu reč. Rád som stromy kreslil.
9) Môj vzťah k stromom by som definovala ako zaľúbenosť – nie je dňa kedy by som
nevyšla von do parku a netešila sa zo stromov, ako tam štebocú vtáčiky. Mala som
veľmi silnú alergiu, ale vďaka láske k stromom som ju prekonala postupne.
10) Mám rád aj malé aj veľké stromy. Napríklad objímam hrušky, aby dobre rodili.
Moje obľúbené stromy sú jelša, buk, dub a hrab. Do lesa chodím čerpať energiu.
Moja záľuba je sadenie stromov. Nerád sa pozerám, keď ich pília.
11) Pozitívny vzťah je k stromom. V záhrade máme asi 3 dvojročné stromy. Keď
človek ide do lesa so zlou náladou, mení sa mu vnímanie. Napríklad bolesť hlavy
v lese prechádza. Les pomáha.
12) Sekvojovec mamutí sa dožíva vysokého veku až 2000 rokov, má červené drevo,
je to ihličnan, veľmi vysoký – patrí medzi najvyššie stromy na planéte. V roku 1853
– 1855 ho doviezli z Ameriky do Európy.
13) Rada stromy objímam, zacvičím si pri nich. Keď tu tak sedím, pozerám sa cez
okno, obdivujem borovicu. Mám rada okrasnú vŕbu a stromy nám hovoria aj aké je
vonku počasie. Obdivujem lipu, majestátny javor. Je mi ľúto každého zrezaného
stromu. Dnes je veľmi moderná ťažba – robí sa z toho biznis, neznášam to. Rada
v lese tancujem okolo stromov.
14) Milujem všetky ovocné stromy. Môj najobľúbenejší je smrekovec opadavý ako sa
ide na Čingov a Tomášovský výhľad, tam je ich dosť. Je to jediný ihličnan ktorý
opadáva na Slovensku. Od detstva mám rada borovicu, a páči sa mi aj sekvojovec
mamutí. Stromy majú aj biblický význam, napríklad palmy, figovník, céder, olivovník
je symbol ducha svätého, ďalej je tam horiaci ker. Ovocné mám rada tiež, kvôli
ovociu.