STRETNUTIE SVOJPOMOCNEJ SKUPINY OZ POHĽAD
14.03.2023 UTOROK
TÉMA – VYMENUJ SEDEM ORGÁNOV ĽUDSKÉHO TELA A NA ČO SLÚŽIA
ÚVOD
Hana Chorvátová 7.9.2015 Telo medzi medicínou a históriou Viacerí historici
zdôrazňujú, že naša súčasnosť je dedičstvom čias minulých. Každé obdobie nám
niečo zanechalo – niečo, čo si nesieme neustále so sebou, aj keď to často vôbec
nepostrehneme. Náš súčasný pohľad na telo mnohí berieme ako samozrejmosť a
neuvedomujeme si, že táto „samozrejmosť“ je výsledkom jemnej pavučiny
kultúrnych kódov, ktorú nám vyskladali generácie pred nami a my si ju
osvojujeme a v niečom aj premieňame.
Dejiny anatómie. V stredoveku sa štúdium anatómie človeka zanedbávalo.
Jednou z príčin mohlo byť, že v roku 1215 tzv. „IV. lateránsky koncil“ údajne
zakázal duchovným osobám zaoberať sa chirurgiou.Cirkev dogmaticky trvala na
poznatkoch Hippokrata a Galena. Výnimkou z pravidla bola Univerzita v Bologni,
kde v stredoveku vynikal v anatómii Mondino de Liuzzi. Tu pitvali aj jeho neskorší
nástupcovia, napr. Berengario da Carpi (v rokoch 1502 až 1527 pôsobil na
Univerzite v Bologni ako profesor anatómie a rozpitval približne 100 mŕtvol).
Hlásal, že anatómia nie je len vecou kníh, ale aj záležitosťou „videnia a
ohmatania“. Štúdium anatómie však stále narážalo na významný problém, a to
legálne (prípadne akékoľvek) nadobudnutie ľudských mŕtvol pre potreby výučby
anatómie človeka. Pomerne často mŕtvoly zaobstarávali študenti medicíny a
nevyhýbali sa ani prostrediu cintorínov. Neraz prichádzali aj do ozbrojených
konfliktov so strážcami poriadku. Ak by sme sa napr. preniesli do Anglicka v 16.
storočí, Univerzita v Cambridge dostávala od roku 1564 každoročne (legálne) len
dve mŕtvoly. Bol to prísľub od anglickej kráľovnej Alžbety. Na druhej strane,
mŕtvoly museli byť po pitve riadne pochované, s poctami, keďže prispeli ku
rozvoju medicínskeho poznania. Na pohreboch sa údajne museli zúčastňovať aj
profesori. Andreas Vesalius (1514 až 1564) V roku 1543 vydal v Bazileji dielo „De
humani corporis fabrica libri septem“ (Sedem kníh o dielni ľudského tela). Táto
kniha bola veľmi bohato ilustrovaná. Ilustrácie pripravil Jan Steven van Calcar,
ktorý bol žiakom známeho maliara Tiziana. Táto kniha sa pokladá za zrod
modernej anatómie človeka.
A) Ahojte,priatelia.
V prvom rade sa Vám chcem zo srdca poďakovať za všetky Vaše
blahoželania k mojím narodeninám. Zvlášť chcem ešte raz poďakovať za
nádhernú
kyticu, ktorú som od Vás všetkých dostala. Skrášľuje nie len môj domov,
ale potešuje hlavne moje srdce. A keďže spomínam srdce, tak pripájam pár
slov k téme…
Srdce je najvyťaženejším svalom v tele. Za jeden deň sa srdce stiahne
približne sto-tisíckrát. Ukrýva neuveriteľnú silu. Dodáva krv do takmer 75
biliónov buniek v tele. Srdce ženy bije rýchlejšie ako to mužské. Za jedinú
minútu prečerpá 5 litrov krvi. Približne 3/4 litra za ten čas prejde mozgom.
Dobrá nálada pomáha predchádzať problémom so srdcom. Smiech totiž
uvoľňuje cievy a zvyšuje prietok krvi až o 20%. Srdce má vlastný elektrický
impulz. Vďaka nemu môže biť aj po odobratí z tela. Biť však bude len dovtedy,
pokiaľ nevyčerpá zásobu kyslíka.
…a už len pár zaujímavosti…VEDELI STE???
- že srdce pumpuje krv takým tlakom, že by dokázalo vystreknúť krv až do
výšky 4. poschodia? - že jedinou časťou tela, ktorá je bez akéhokoľvek prekrvenia, je očná
rohovka? - že každú sekundu naše telo vyprodukuje 25 miliónov nových buniek?
- že najmenšia kosť je strmeňová, ktorá sa nachádza vo vnútri ušného
bubienka? - že 60% nášho tela tvorí voda?
- že koža je považovaná za najväčší ľudský orgán? Predstavuje až 15%
celkovej hmotnosti človeka. - že náš jazyk je tvorený ôsmimi prepletenými svalmi, ktoré majú podobnú
štruktúru ako chobot slona alebo chápadlo chobotnice? - že pár nôh má približne 500tisíc potných žliaz, ktoré vyprodukujú až pollitra
potu denne? - že telo stráca až 80% tepla cez hlavu?
- že stehenná kosť je pevnejšia ako betón?
Ďakujem za prečítanie. Pekný deň. Slávka
B) Zopár zaujímavostí z mikrobiológie plus niečo navyše, lebo o orgánoch toho
veľa neviem: napríklad – štítna žľaza má prištítne telieska odborne nazývané
tympanálne, ďalej sú v pankrease Langerhaansove ostrovčeky, ktoré majú
endokrinnú funkciu a sú zodpovedné za tvorbu antagonistických hormónov –
tzv. hormónov s opačným účinkom konkrétne inzulín a glukagón.
Ďalej na bunkovej úrovni – živočíšne bunky sa nazývajú eukarytické
a prokaryotické sú rastlinné. Bunka je tvorená chloroplastom, mitochondriami,
ktoré slúžia ako pľúca bunke – bunka nimi dýcha, vnútri bunky je ešte vakuola,
jadro a jadierko, na okraji bunky je semipermeabilná – polopriepustná
membrána. Celá bunka je vyplnená cytoplazmou. Rastlinná bunka od
živočíšnej sa líši tým, že obsahuje chlorofyl – zelené farbivo, ktoré je dôležité
pre fotosyntézu rastlín – biochemický proces pri ktorom rastlina mení svetelnú
energiu pri chemických procesoch na anorganické (minerály) a organické látky
(tuky cukry bielkoviny).
Ďalšia zaujímavosť je napríklad latinské názvy – femur – stehenná kosť,
columna vertebrae latinsky je chrbtica, mozog encephallus –
elektorencefalogram – EEG je pomenovaný poodľa toho, potom EKG –
elektrokardiogram meria srdcovú frekvenciu. Maxilla a mandibulla sú kosti
čeľuste.
Krv je zložená z leukocytov, erytrocytov a trombocytov – sú to bunky. Červené
krvinky – erytrocty viažu na seba kyslík, leukocyty biele krvinky slúžia na
obranu organizmu v boji napríklad s baktériami a trombocyty krvné doštičky na
zrážanlivosť krvi. Podľa trombocytov sa nazýva cievna trombóza, upchatie žíl
krvnou zrazeninou.
Obličky nefros viem podľa toho, že som mala akútnu pyelonefritídu v správe –
zápal obličiek.
Artérie sú žily, aorta srdcová tepna, cievy sú vaskuly – kardiovaskolárny
systém je srdcovocievny.
Pri delení buniek vzniká nový organizmus – existujú dva typy bunkového
delenia – meióza a mitóza.
Vlasový korienok je folikula. Nervová bunka je neurón – skladá sa z tela
neurónu – synapsie a dendritu- synapsia je spoj medzi nervovými bunkami.
Neurotransmitery sú prenášače nervového vzruchu. Miecha obsahuje
mozgovomiešny mok. Je uložená v chrbtici. Mozog váži v priemere 1400
gramov a veľká časť mozgu je tvorená vodou. Mozog nebolí, premýšľanie už
áno
C) Kostra človeka je tvorená navzájom spojenými kosťami. Kostra dáva telu
pevnosť a vnútornú oporu. Chráni vnútorné orgány a určuje tvar a rozmery
tela. Kostru tvorí osová kostra a kostra končatín. Kosti majú dve funkcie. 1)
Tvoria pevnú oporu mäkkých častí tela. 2) Tvoria páky, ktoré sa pohybujú
silovým pôsobením svalov. V kostiach je 25% vody, 22-30% organických látok
a 45-53% anorganických látok. Kĺby. Staršie ZHYB. Zriedkavo ARTIKULÁCIA.
Je pohyblivé spojenie dvoch alebo viacerých kostí, ktoré sa vo vnútri
väzivového puzdra dotýkajú plochami pokrytými chrupavkou. Kosti v kĺbe sú
vždy v podobe jamky a hlavice. Do seba zapadajú. ŠĽACHY. Šľacha je
anatomická štruktúra ktorá tvorí spojenie medzi svalmi kostry a kostrou.
SVALY. Sval je pohybový orgán. Najpodstatnejšia je svalová bunka, ktorá má
schopnosť sťahu-kontrakcie a uvoľnenia-relaxácie. Ako to že sa hýbeme ?
Dlhé kosti sú ako mechanické páky tela. Pohyb umožňujú ich spoje, kĺby. Ak
sa sval stiahne, má to za následok ohnutú ruku. Ak povolí, roztiahne sa, ruka
ovisne. Koža. Koža je orgán pokrývajúci ľudské telo. Jej povrch je približne 1,5
až 2 m². Má veľa rôznych funkcií – ochrannú, termoregulačnú, senzorickú a
imunitnú funkciu. Zloženie kože: 1 zrohovatená vrstva pokožky, 2 zvyšok
pokožky, 3 zamša, 4 podkožný tuk. Koža hrá dôležitú úlohu v udržiavaní
konštantnej telesnej teploty. Je schopná vylučovať rôzne látky z tela.
Pôsobením ultrafialového žiarenia sa v koži aktivuje vitamín D. Podieľa sa na
činnosti imunitného systému. Veľa UV žiarenia škodí. Nechty. Necht je
keratínová doštička, ktorá kryje chrbtovú stranu konca prstov na rukách aj
nohách. Miesto, odkiaľ necht vyrastá, sa nazýva nechtové lôžko, ktoré je
pokryté zárodkovou vrstvou nechtu- mesiačik. Pri koreni nechta sa zo
zárodkovej vrstvy tvoria stále nové zrohovatené doštičky, pomocou ktorých
necht rastie do dĺžky a hrúbky. Vlasy. je druh chlpu, ktorý rastie na lebečnej
klenbe človeka. Vlasy rastú rýchlosťou približne 1 cm za mesiac. Na hlave má
priemerný človek okolo 120 000 vlasov. Presný počet závisí od počtu
vlasových folikulov, ktorý je daný pred narodením. Vlasový stvol sa skladá z
troch vrstiev: kutikuly, kortexu a meduly. Kutikula je vonkajšia vrstva
obklopujúca vlas a má funkciu ochrannej bariéry proti mechanickým alebo
chemickým vplyvom z vonkajšieho prostredia. Vlasová kôra tvorí prevažnú
časť vlasu. Skladá sa z buniek tvoriace dlhé vlákna, ktoré sú spojené
medzibunkovým tmelom. Medula (dreň vlasu) je kanálik, ktorý sa nachádza v
centrálnej časti vlasu. Po celej dĺžke vlasu býva vytvorený len v silných
vlasoch, v tenších býva prerušovaná alebo je prítomná len v niektorých
segmentoch vlasu. U zvierat dreň plní funkciu najmä izolačnú; u človeka túto
funkciu už stratila.
D) Mozog – riadiace centrum nervovej sústavy. Prijíma signály z našich
zmyslových orgánov a posiela informácie do svalov.
Srdce – dutý svalový orgán, ktorý pumpuje krv cez obehovú sústavu vďaka
rytmickým sťahom
Tenké črevo dôležité najmä pre vstrebávanie živvín potrebných pre
organizmus
Pľúca
Slepé črevo je to sklad baktérií, ktoré sa podieľajú na obnove črevnej
mikroflóry
E) Orgán zraku je oko, orgán hmatu sú ruky, orgán sluchu je ucho, orgán chuti je
jazyk, orgán čuchu nos a potom máme ešte pohlavné orgány.
F) Srdce bolo povedané , žlčník obsahuje žlč, ktorá rozkladá tuky,máme obehovú
sústavu, opornú sústavu tvoria kosti, pohybovú tvoria svaly, dýchaciu, ďalej
tráviacu. Existujú dva typy svalového tkaniva – hladké a priečne pruhované.
Nervová sústava je tvorená mozgom, ktorý má ľavú a pravú hemisféru,
miecha má mozgovomiešny mok. Nervová bunka má na starosti nervovú
sústavu – tieto bunky sú rozmiestnené po celom tele. V nervové vlákna
obsahujú myelínovú pošvu a je tam neurit a dendrit. Neurit môže mať až 1,5
m. Medzi bunkami sú nervové prípoje – synapsie. Neurotransmiter
acetylcholín – predpokladá sa, že jeho nedostatok spôsobuje schizofréniu.
Koža je najväčším orgánom ľudského tela, má vylučovaciu a ochrannú
funkciu. Vylučuje pot. Obsahuje potné žľazy a mazové. Krv sa tvorí v kostnej
dreni.
G) Mozog z latinčiny Cerebrum a z gréčtiny encepfhalon ( en = v, cephalon =
hlave) je orgán, ktorý slúži
ako centrum nervovej sústavy všetkých stavovcov. Mozog sa skladá
z nervových buniek, neurónov. Neuróny sa skladajú z dendritov – prijímajú
vstupnú informáciu (nervový vzruch), a z axiónov (neurity) vedú informáciu
(nervový vzruch) od tela neurónu. Mozog obsahuje sivú hmotu (substancia
grisea) a bielu hmotu (substancia alba).
Mňa zaujala časť mozgu mozoček (Cerebellum). Skladá sa z 2 hemisfér, ktoré sú
spojené v strednej časti červom. Biela hmota mozočka sa rozvetvuje do sivej
hmoty a vytvára útvar strom života (arbor vitae). Mozoček zodpovedá za
koordináciu pohybu, udržovanie rovnováhy, vzpriamený postoj a svalové napätie,
spracovanie citových výrazov tváre, vplyv na správanie, založenom na
odmeňovaní.
Mozog sa nespája rovno s inteligenciou, keďže aj spoločenský hmyz je
inteligentný a nemá mozog. V dnešnej dobe sa rozmáha aj počítačová umelá
inteligencia. Za pár rokov nebudeme vedieť, či sa cez internet budeme rozprávať
s počítačom, alebo s fyzickou osobou.
Rozmýšľal som aj o slepom čreve (appendixe), či je fakt nepotrebný orgán.
Človek môže bez neho kľudne žiť. Darwin sa domnieval, že slepé črevo mohlo
byť orgánom praľudí, ktorý sa zmenšil z pôvodnej veľkosti, určenej na trávenie
bylinnej potravy, obsahujúcej celulózu. Ale jeden výskum dokázal, že jedinci bez
appendixu majú štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť recidívy zápalu hrubého čreva.
Teória, že slepé črevo slúži ako sklad užitočných baktérií sa opiera o to, že po
určitých ochoreniach sa podieľa na znovuobnovení črevnej flóry v tráviacom
ústrojenstve.