OZ POHĽAD
STRETNUTIE SVOJPOMOCNEJ SKUPINY
UTOROK 07.03.2023
TÉMA: KTORÉ ŽENY Z HISTÓRIE MA NAJVIAC OSLOVILI?
ÚVOD
Angelina Jolie rod. Voight, v rokoch 2014 – 2019: Jolie Pitt 4. jún 1975, Los
Angeles, Kalifornia) je americká herečka, filmárka a filantropka. Je dcérou
herca Jona Voighta a herečky Marcheline Bertrandovej . Z otcovej strany má
čiastočne slovenský pôvod. [5]
Bola manželkou herca Jonnyho Lee Millera (1996 – 1999). Jej druhým manželom
bol Billy Bob Thornton, filmový herec a režisér (máj 2000 – máj 2003), žila aj
s hercom Bradom Pittom , s ktorým má tri biologické deti: Shiloh, Knox a Vivienne.
Spolu adoptovali deti Maddoxa, Zaharu a Paxa. Angelina Jolie sa angažuje
v humanitárnych projektoch na celom svete, hlavne týkajúcich sa problematiky
utečencov v rámci UNHCR 13. júna 2014 jej kráľovná Alžbeta II. Udelila čestný rad Dame za prácu v boji proti sexuálnemu násiliu vo vojnových zónach.
Páči sa mi Petra Vlhová ako lyžiarka, Maria Curie Sklodowska objavila
rádioaktivitu, ďalej ma zaujala princezná Diana, Božidara Turzonovová zo
slovenských herečiek a moja mama. Z výtvarného umenia sa mi páčia obrazy
pani Medveckej. Napríklad nevie sa, že Maša Haľamová bola aj lyžiarka
okrem toho, že písala poéziu a z literatúry ešte Agatha Christie
Obľúbil som si, keď som bol malý Johanku z Arcu, neskôr to bolo obdobie
Egyptskej kultúry Kleopatra a Hatšepsut – prvá známa žena, ktorá sa stala faraónom.
Z výtvarného umenia to je Mona Lisa svojím šibalským úsmevom. Ďalej
angličanka Boudica, ktorá sa vzoprela Rímu.
Sú ženy, ktoré svojou ženskosťou priniesli v histórii svoju charakteristickú
vôňu, či už z pohľadu luxusu, alebo chudoby. Mňa inšpiruje Matka Tereza,
tým, že dokázala ísť k najchudobnejším a pomáhať im. Z filmografie to boli
Greta Garbo a Marlene Dietrich – Anna Karenina a Dáma s kaméliami sú
filmy, ktoré ma oslovili. Tieto dve herečky svojím talentom dokázali filmy
povýšiť na lepšiu úroveň. Ďalej tiež Johanka z Arcu bojovníčka a veľká
strategička. Moja teta, ktorá ma viedla bližšie k Bohu a Indira Gándhí – vnučka
Mahátmú Gándhího, alebo Audry Hepburn, ktorá sa okrem filmografie
venovala aj zvieratám v Afrike
V histórii sa veľmi nevyznám, ale viem, že ženy panovníčky to nemali ľahké.
Takisto Matka Tereza, ktorá sa venovala ľuďom na okraji spoločnosti, získala
Nobelovu cenu za mier, zúčastňovala sa na mnohých projektoch pre krajiny
tretieho sveta. Ako hovorím dejiny nie sú moja parketa.
Inšpirovala ma Camille Claudel – francúzska sochárka, ktorá skončila
v ústave. Bolo to pre mňa memento – poučenie, aby som aj ja tak nedopadla.
Život brala naplno. Ďalej to bola Romi Schneider (hrala Sissi – Rakúsku
cisárovnú), nevnímala som ju len ako herečku, ale aj ako človeka. No
najdôležitejšia žena je pre mňa Ježišova matka – bez nej by Ježiš neprišiel na
svet – vďaka jej poslušnosti na základe prozreteľnosti si ju vybral Boh. Páčilo sa mi aj to, že šla navštíviť Alžbetu do vrchov, keď bola tehotná. Spomeniem
ešte otcovu mamu, ktorá pre mňa bola viac ako vlastná.
Matka Tereza ma oslovila charitou, moja mama – z nej si beriem príklad
Frida Kahlo – Mexická maliarka. Spočiatku chcela byť lekárkou. Bola veľmi
nadaná na biológiu a anatómiu. Na strednej škole bola súčasťou hudobnej
skupiny Los Cachuchas (Kačučas – prekl. Čiapky)). Jej umenie vychádza
spočiatku z kubizmu, neskôr maľovala autoportréty v snovej realite, niekedy
až brutálnej, nie preto, že by bola sebe stredná, ale bola objektom, ktorý
najlepšie sama pozná, vďaka čomu ju priraďujú k surrealizmu. Inšpiruje ma
svojím životom – keď mala 18, šla v autobuse do ktorého narazila električka –
zlomila si stavec a nemohla už viac chodiť, bola pripútaná na lôžko, preto
začala maľovať. Napriek nehode žila naplno. Jej humor a charakteristická
silná osobnosť, chuť do života ovplyvnili celé jej okolie. Mala dokonca výstavu
v New Yorku v r. 1938. Z môjho okolia ma zaujala moja psychologička, ktorá
už zomrela, ale mala som ju veľmi rada. Bola veriaca a brala ma takú, aká
som. Vedela viesť dialóg, nikdy mi nedávala nevyžiadané rady a vedela ma
vypočuť tak, že keď som jej niečo povedala, vnímala ma a neposudzovala, či
je to správne alebo nesprávne. Bola veľmi múdra a správala sa ku mne
s úctou a rešpektom. Nemala nijaký počítač, do ktorého ťukala, ani kameru,
na ktorú by chcela niečo zaznamenávať, ani diktafón. Čo vedela veľmi dobre,
že dodržiavala lekárske tajomstvo a nič, čo som jej povedala, nehovorila tretím
osobám. Keď som s ňou hovorila bola prítomná duchom, čo je celkovo u ľudí
zriedkavý jav. Keď som k nej chodila viedla ma tak, že som robila v liečbe
veľké pokroky. Nemusela som absolvovať nemocnicu vďaka nej. Bola viac ako
mojou psychologičkou. Bola mi dobrou priateľkou.
Žofia Bosniakova a Alžbeta, podľa ktorej je pomenovaný náš chrám a
nemožno opomenúť sv. Máriu aj moju starú mamku Máriu.
Učiteľka slovenčiny zo základnej školy. Ukázala mi že ak je dobrá učiteľka,
žiaci majú radi predmet, ktorý ona vyučuje a naopak. Moja triedna zo strednej.
Ukázala mi že sa dá urobiť viac, ako je možné. Stužkovú sme si neplatili.
Zohnala ešte za socializmu sponzorov a pozvala ich s rodinami na stužkovú.
Minule som spomínal matku Terezu. Ukázala mi že človek sa nemusí oženiť
ani vydať, mať deti, aby bol šťastný. Nemusí mať dokonca ani domov,
peniaze, zdravie. Ukázala mi že konaná láska je vývojová sila. Vie človeka
úplne premeniť. Transformovať na inú bytosť. Dnes spomeniem veštkyňu
Martu. Keď som ako ateista skúmal čo je medzi nebom a zemou, zašiel som
za ňou. Na inzerát. Neveril som že bude vedieť čo sa stane, považoval som ju
za podvodníčku. Povedal som jej že nechcem vedieť budúcnosť, ale minulosť.
Keď mi začala hovoriť podrobnosti zo života, ktoré nepasovali na nikoho
iného, bol som v šoku. Potom som chcel vedieť aj budúcnosť. Povedala mi čo
bude. Na začiatku veľmi konkrétne, postupne do budúcnosti najdôležitejšie
momenty. Tiež mi poradila, ako sa mám zachovať, keď taká, onaká udalosť
príde. Zaplatil som 50 dolárov a išiel po svojom. Udalosti nabrali rýchly spád a
všetko do bodky sa začalo napĺňať. Pripadal som si ako štatista svojho života,
nie tvorca. To už bola silná káva a ja som musel prehodnocovať svoje priority.
Po rôznych až neuveriteľných príhodách som zmenil hodnoty. Tým aj životné
ciele. Nastúpil som úplne inú cestu ako doposiaľ. A koniec. Osud bol prestrihnutý, už nevyšlo nič, čo mi predpovedala. Tým som pochopil čo som
veľmi chcel pochopiť.