Stretnutie Alejová, utorok 10.5.2022
Téma: Ako vnímam životný štýl 21. Storočia, čo ma priťahuje a čo ma odpudzuje.
Ako si vybrať ten správny životný štýl.
- Ako reálne žijeme? Čomu sa najčastejšie venujeme a ako vyzerá náš bežný deň.
- Po akom živote túžite? Aký je váš životný rytmus? Tieto otázky sú na samostatnú úvahu
a stretnutie - Venujeme sa otázke ako si vybrať ten správny životný štýl. Hovoríte si často – nemám čas?
Máte naplánované príliš veľké množstvo úloh? Skáčete rýchlo z jednej úlohy na druhú? To nie
je správny životný štýl. Nakoľko sa váš životný štýl líši od toho vytúženého? Ujasnite si svoje
priority.
Zásadná otázka – Kto som? Napr.: keď niekto by rád cestoval za dobrodružstvom, nech si
ujasní následovné. Jedna žena píše: som romantička, ktorá si rada vypočuje dobrodružstvá
ľudí zažité na cestách. No vôbec netúžim zažívať výzvy a veľké prekážky, ktoré sa im na
cestách prihodia. Pre mňa by to bol príliš veľký stres. Kým romantika vo mne túži spať na
púšti, napr. na Sahare a sledovať nádhernú nočnú oblohu, ten istý romantik chce mať pri
svojom boku muža ochrancu. Záver: aj keď ma niektoré dobrodružné destinácie lákali, vždy
zvíťazil vo mne ten romantik, ktorý chce zažívať súčasne po svojom boku niekoho dôverného,
teda blízkeho priateľa. Keby som bola vyslovene dobrodruh (menej romantik), bola by som sa
na tie dobrodružné cesty vybrala aj sama. Teda som viac romantik, ako dobrodruh.
Keď som bol mladší, presťahovali sme sa z mesta na dedinu. Dnes viem porovnať štýl 20. A 21.
Storočia na dedine – je to obrovský rozdiel, všetko je úplne iné. Keď som bol malý a niečo som zjedol,
papier som odložil do vrecka, veľa známych odhadzovalo papiere od nanukov okolo koša pred
obchodom. Kravy vtedy boli takmer v každom dome, chlapi sa stretli v krčme a pili. Všetko sa dalo
vybaviť alkoholom. Ľudia bývali v pivnici a hore mali výstavne izby. Boli situácie, keď bolo treba niečo
urobiť, napr. odpratať kameň z cesty a 12 ľudí povedalo prečo ho nemôže odpratať. V 21. storočí je
iba jedna krava v dedine. Ľudia prestali robiť, všade park, kosačky idú každý víkend, v každom dvore 3
autá, všade luxus, betónové ploty. Stroje by mali ušetriť čas, len nikto čas nemá – doba je rýchla.
Sused susedovi niekedy pomohol, teraz to až tak nie je.
Ak porovnávam svoje detstvo s detstvom deti teraz, je to rozdiel. Za mojich čias sme nemali toľko
hračiek a celkovo veci, boli sme viac na čerstvom vzduchu, dnešné deti majú toho viac, majú lepší
prístup k informáciám,ale o tom sa dosť píše na sociálnych sieťach. Na dnešnej dobe sa mi nepáči
konzumný štýl života, demokraciu ako takú celkom beriem. Ľudia v minulom storočí neboli takí
egoistický. Ľudia dnes vo veľkom chodia do prírody, len často tam chodia aj takí, ktorí si prírodu
vôbec nevážia – a tí by radšej mali ostať doma v meste.
Moje spomienky na dedinu u babky sú inšpiráciou neostať v meste a vrátiť sa na dedinu. Mesto je
rýchle, ak by som žila na dedine, spomalila by som sa, možno ukľudnila. Ak mám porovnávať – v 21.
storočí som chorá, v 20. storočí som bola zdravá. Ľudia ako by sa teraz zbláznili – mám pocit, že
problémy sa rozumnejšie riešili v minulosti. Čo sa týka priorít, myslím, že ich mám usporiadané celkom dobre. Človek, ktorý je chorý si praje hlavne zdravie. Nesedí mi štýl tejto doby, rada by som sa
vrátila do 20. Storočia, na dedinu.
Aj z dediny sa už kultúra vytráca, ľudia sa už tak neprihovoria. Asi by som sa už nevrátila na dedinu –
bola by som sama. Autobusy tam chodia iba raz za čas, bolo by potrebné auto. Každý je teraz
zakuklený v tých svojich domoch. V meste mám okruh ľudí, s ktorými sa môžem porozprávať. Blízko
je obchod, kamošky z dediny už nie sú, a ktoré sú, už sa nedá veľmi porozprávať.
Teraz máme veľa nových susedov, nepoznám ich. Predtým sme sa viac stretávali. Aj keby som si
chcela kúpiť dom, na dedinu nie sú dobré spoje – zase je tam klub speleológov.
Všetko sa odvíja od ľudí. Je doba počítačov. V Google si vyhľadám čo chcem. Rýchla doba sa prenáša
napr. do ovocia – krásne jablko, ale umelá chuť, nie je to domáce nestriekané, zelenina je rýchlená,
kurčatá sú rýchlené. Kvalita si žiada čas. Takmer je lacnejšie kúpiť vilu v Španielsku, ako u nás.
Dôležitá je otázka zdražovania, čo bude ďalej, je tu nižšia životná úroveň. Riešením je trocha zvoľniť,
spomaliť. Nová košeľa je síce pekná, ale kvalita tam nie je.
Aj keď všetko má svoje plusy a mínusy, v tomto 21. Storočí je pre mňa viac mínusov. Na túto tému by
sa dalo veľa rozprávať. Spomeniem pár oblastí. Strava:+je väčšia dostupnosť tovaru, bio potravín,
veľký výber vitamínov.-nezdravé fast foody, McDonaldy, polotovary, prejedanie – obezita, fajčenie,
anorexia, sladené nápoje… Technika:+viac možností, rýchla komunikácia, pohodlné vybavenie
z domu…-požierač času, závislosť na internete/soc. Sieťach, veľa negatívnych správ, prístup k zlým
stránkam, informáciám…Vzťahy:+častejší kontakt s priateľmi…-skoré dospievanie, predčasné intímne
kontakty, antikoncepcia, umelé prerušenie tehotenstva, piercingy, tetovania…Duševná
rovnováha:+veľa možností na spoznávanie, kurzy, meditácie, masáže, sauna…-málo času na spánok,
drogy, stres, depresia, vyčerpanosť, uponáhľanosť… Telesná kondícia: +fitness centrá, veľký výber
náčinia, posilňovní…-nedostatok pravidelného pohybu, lenivosť, pohodlnosť, závislosť na
automobiloch… a takto by som mohla pokračovať ďalej… životný štýl 21. storočia je pre mňa veľmi
uponáhľaný, zahľadený do seba, vytratili sa skutočné hodnoty, slušnosť, prevláda materializmus,
konzumizmus… ale tak ako som povedala na začiatku, všetko má svoje + aj – a treba si z toho vybrať
to, čo je pre každého z nás to najlepšie.
Všetko má svoje plus a mínus, každý by mal začať od seba. Niekedy sme sa aj v meste všetci poznali,
vládla vzájomná tolerancia, pomoc. V poslednej dobe prišiel nekľud, Covid, narušený mier. Ak by som
mala porovnať, vyšlo by mi 20. Storočie, chodili sme vonku, na kávu a tak. Je veľa áut v niektorých
domácnostiach 2-3 autá, prostredie je znečistené. Teraz vládne rýchlosť, promptnosť, konzum, rýchlo
zbohatnúť.
Dôležité je ako sa stará človek o seba sám, ako sa správa v spoločnosti. Na dedine boli pred domami
lavičky, tam sa ľudia stretávali. Človek by si mal rozdeliť čas na prácu a oddych, nie len stále pracovať.
Za socializmu sa niekedy pracovalo aj v nedeľu, až neskôr sa zaviedli dva dni voľna. Dnes je celkom
bežné, že v Optime – veľkom kine, príde 6 ľudí na film, čo je dosť málo. Kúpil som si knihy s obrazmi,
keďže ma baví umenie. Chodím do kostola, ale teraz chodí už menej ľudí aj na spoveď. Jeden známy
kňaz vo Francúzsku 21 hodín slúžil, a iba 3 hodiny spal.
Životný štýl je teraz viac konzumnejší, chodí sa viac do McDonaldov, je viac psychiatrických pacientov.
Niekedy bolo viac svadieb, majálesov. Internet má svoje výhody, teraz mi to celkom vyhovuje, mám prístup k informáciám. Móda s deravými rifľami sa opakuje. Nemám rád reklamu na pivo, kávu. Rád
počúvam z hudby Depeche mode, pozerám filmy na youtube.
Môj životný štýl je niekedy jednoduchý, niekedy zložitý. Niekedy sme mali záhrady, teraz ľudia si
nevedia vážiť veci, striekajú plodiny, nemám rád postriekané ovocie. Teraz sa žije ťažko. Mám rád,
keď je vo svete pokoj a som rád, že máme v Ťahanovciach kostol. Nepáči sa mi, keď ma mama
kritizuje na záhrade, že nie je dobré urobené. Mojou prácou je tam kosenie, zber marhúľ a čerešní,
osypovanie zemiakov.
Teším sa a vidím úprimnú snahu od nás povedať niečo od srdca. Jeden známi francúzsky kňaz bol
slabý študent a povedali mu, že sa nenaučí latinčinu. Iný kňaz v ňom videl perspektívu, zobral si to na
seba a povedal, nech študuje. Stále by sme sa mali vracať k svojim koreňom. Často nejde o IQ, ale
o srdce.