Ak mi je zle, čo robím, aby som sa cítil lepšie.

Združenie pre integráciu, obnovu a rozvoj duševného zdravia, Pohľad Košice
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

        Druhé stretnutie svojpomocnej skupiny 14.1.2020.

Ak mám úzkosť, v prvom rade si uvedomím že mám úzkosť, nie niečo iné.

Pomáha mi uvedomené pravidelné dýchanie. Hlboký nádych až do brucha, nie povrchný, len do pľúc. Potom výdych z brucha do hrudníka.

Ukľudním sa pri modlitbe.

Ak mi je zle, zavolám duchovného, alebo si prečítam verše z biblie. Celkovo mi pomáha spoločenstvo.

Snažím sa upriamiť pozornosť na niečo pozitívne, čo ma baví, čo ma zaujíma.

Upokojí ma čokoláda, žuvačka. Ak už nevládzem a nič nepomáha, dám si liek.

                                                                            Ak doma zažijem nejaké nedorozumenie, viem čo robiť. Idem sa prejsť von. Ak sa dá, zavolám kamarátke a ideme spolu.

Niekedy večer príde depresia. Vtedy si dám liek.

Aby som ventiloval napätie, idem sa bicyklovať, alebo začnem lúštiť krížovky. Počúvam hudbu.

Ak sa doma hádajú, naučil som sa nezasahovať. Ak by som zasiahol, zhoršil by som svoju i celkovú  vnútornú atmosféru.

Ak príde depresia, pustím si hudbu na počítači a spievam, nie len počúvam.

Hrajem počítačové hry, ale tento čas postupne skracujem. Rád by som prestal úplne.

Ak mám napätie sám si rozprávam vtipy. Pomáha mi brnkanie na gitare, hranie bez cieľa.

Ak mám dosť, cítim že je to na mňa veľa, ľahnem do postele a vyležím sa. Potom idem ďalej.

Ak príde únava, idem pod sprchu. Striedam teplú a vlažnú vodu. Predstavujem si že som pod vodopádom.

Napätie v rodine prekonám tichosťou, nezasahujem. Potom sa ale nedám, riešim to.

Neznášam unáhlenosť, vtedy zastavím.

Na posteli sa rozprávam z Bohom, robím to rada. Má to na mňa pozitívny účinok. Vtedy mi veľa dôjde. Vidím riešenia.

Ak príde depresia, idem maľovať. Pomáha mi športová chôdza, tak hodinu a pol. Prejdem aj 10 km.

Ak som psychicky a fyzicky vyčerpaný, prichádza úzkosť. Vtedy ak som v meste, ponáhľam sa domov na posteľ. Ak si odpočiniem prejde.

Ak príde úzkosť pri presunoch dopravou pomôže mi modlitba.

Ak príde smútok, pomáha mi vyrozprávať sa. Vtedy sa uvoľním. Ak rozprávam o probléme, analyzujem ho, väčšinou nájdem riešenie.

Ak príde agresivita z ponorkovej nemoci doma, vyjdem von. Pomáha mi horúca sprcha a potom ľadová.

Naučil som sa hľadať čas na samotu. V nej sa snažím prijať realitu, takú aká je. Vidím že minulosť mala zmysel, veľa som sa naučil, pochopil že to takto malo byť. Preto som schopný prijať aj utrpenie v súčasnosti, viem že má zmysel, len ešte teraz neviem aký.

Ak mám problém, rozchodím ho, alebo volám priateľovi.

Ak sa trápim a urobím niečo užitočné, trápenie ustúpi. Vyvetrať si hlavu dokážem aj v obchodoch.

Ak príde depresia, dám si tabletku.

Snažím sa upriamiť pozornosť na niečo iné, ako na to, čo mi spôsobuje problém. Zapnem televízor, idem lúštiť krížovky a pod.

Voľakedy som si zapla počítač, už ma ale z neho bolia oči.

Naučila som sa ostať doma, ak mi je zle, aj keď mám plány. Musím ale povedať že nie som rada sama. Celkovo ale… kedysi bolo horšie.

Ak príde depresia mám problém. Neviem sa totiž vyrozprávať ako iní. Vtedy mi pomáha ak pri mne sedí blízka osoba. Nemusí nič hovoriť, len tak sedíme.

Ak príde neznesiteľné napätie, búcham do steny, je to negatívne viem. V minulosti som sa rezal.

Hľadal som spoločnosť v jednej skupine na internete, odišiel som odtiaľ, neverili mi. Teraz sa snažím nič nerobiť, nezapájam sa do ničoho. Som v bludnom kruhu, neviem si rady.

Keď mi je zle, idem do lesa so psom. Les je pre mňa liek. Uvedomím si, že nikto nie je môj nepriateľ a nikomu neprajem zle.

Pomáha mi ak zoberiem bibliu a niečo si prečítam.

Ak sa mi zvýši napätie z vnútorného konfliktu, kedy hlava odmieta riešiť problém, ignorujem logiku a riešim čo riešiť mám. Väčšinou sa jedná o vyhýbanie sa nejakej úlohe, ktorá predo mňa prišla. Prokrastinácia bola nie len môj dlhoročný problém, ale charakterová vlastnosť.

Riešiť problémy promtne a flexibilne som sa už naučil. Nevyhýbam sa im, hoci niekedy potrebujem čas na spracovanie. Zistil som ale že keď som niekedy utekal pred problémami, teraz stále utekám pred nepríjemnou emóciou. Posledné roky som sa naučil neuhnúť ani pred zlosťou, strachom, úzkosťou, žiaľom, smútkom, bolesťou a pod. Snažím sa neutekať pred nimi, viem že neutečiem. Prežiť ich, precítiť, je pre mňa najlepší spôsob ako sa ich zbaviť. Schizofrénia nie je sranda. Prijať realitu bez odporu, tiež nie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *