- ples Integry.
V roku 1997 primár Nawka v kaplnke Michalovskej nemocnice zorganizoval prvý maškarný ples pre psychiatrických pacientov. Urobil čo mohol, s tým čo mal a tam, kde bol. S cieľom potešiť ubolených ľudí počúvol impulz, ktorý v sebe našiel. Aj keď väčšina krútila hlavami, nedal sa odradiť, vytrval. Ďalšie ročníky plesov sa pomaly presúvali z nemocnice do miestnych hotelov a reštaurácií. V tých časoch sa slová ako „duševné zdravie“ vyslovovalo na verejnosti iba polohlasne. Takýto chýr o plese bol preto pre pacientov z iných miest doslova neuveriteľným. Keď spomínaný primár po vybudovaní modelu komunitnej starostlivosti o psychiatrických pacientov pre Slovensko odchádzal, dokázal že usilovne pracoval na tom, aby nebol nenahraditeľný. Zanechal tu po sebe tím profesionálov, ktorí pokračovali v jeho diele. Vedeli už, čo a ako robiť. Mimo iné, ďalšie plesy už organizovali samostatne oni. O nich by snáď vedelo hovoriť stovky ľudí z rôznych končín republiky.
Ako každý ples je čímsi výnimočný, aj tento bol. Ako mi povedala riaditeľka Integry Ing. Jana Hurová, organizáciu plesu prečkala na materskej. Tentokrát nechala tím vo vedení s jej zástupkyňou Bc. Kvetkou Elefantovou, nech sa popasuje s úlohami sám. Nesklamala sa. Ďalším špecifikom tohto ročníku bola na Slovensku nevídaná zima. Ako viem, bol to dôvod, prečo prišlo len máličko ľudí z iných miest. Integra zabezpečila nocľah i cestu pre dvoch z každého pacientskeho združenia Slovenska, no zima je zima… Ako by to vytušili domáci a úplne nahradili v počte cezpoľných. Kto prišiel do reštaurácie Zlatý bažant hneď uvidel, že po dvoch sedemročiach plesov, tretie sedemročie začína bez hranatých stolov. Čistobiele povleky na stoličkách a bohato ozdobené okrúhle stoly príjemne zjemnili atmosféru. Na začiatok predniesla príhovor riaditeľka Integry a v mačacom kostýme ospravedlnila Nawkovcov. Neprišli, nemohli. Dúfajme, že nabudúce nebudú chýbať. Lebo naozaj chýbali…
Ples sa začal úvodnou umeleckou vložkou krásnych piesní v podaní súboru Michalovské dievky a parobci. Zrelé ženy a muži ukázali ako si s radosťou zaspievať a dodali odvahu prvým tanečníkom. Tí začali a postupne pritiahli ostatných ostýchavých. DJ Fero striedal rytmy a rytmy striedali prestávky. V príhodnú chvíľu prišli klienti, dobrovoľníci i pracovníci Integry s veselou scénkou, peknou pesničkou i nacvičeným tancom. Odvaha im veru nechýbala a zožali uznanie prejavené potleskom. Kto medzitým vyhladol, prišiel si hneď na svoje, pohodový personál roznášal poriadne veľké taniere chutného jedla a nesklamali sa ani vegetariáni, ak pravda dopredu poprosili. Zábava gradovala a kto pozná pracovného terapeuta Jána Hlaváča, zasa v roli konferenciéra, vie, že na tom niesol obrovský podiel. Má veru prirodzený dar preniesť na tanečníkov náladu, aby sa samozrejme patrične odviazali, veď aj o tom je ples. Nesie v sebe terapeutický charakter. Počas prestávky boli odmenení tí, ktorí si dali námahu a pripravili si masky. Ak sa nemýlim, toho roku ich bolo najviac. Keď už ale skončilo odmeňovanie modrého šmolka, dvoch rýb i egyptského boha slnka, nedočkaví tanečníci to zasa poriadne rozkrútili. Keď zasa blok zábavy zmeral svoj čas, prišla chvíľa napätia. Ako každý rok aj tento boli stoly poriadne poprehýnané od cien tomboly. Výhercovia si odniesli výrobky z oboch rehabilitačných dielní i ceny od ostatných sponzorov. Nádherné vyrezávané sviečky, výrobky z keramiky, šité darčeky, koberce z krosien a ďalšie ceny hodinu rozdávané. To už pomaly odbíjala polnoc a prišla veru vhod kapustnica. Potom to ešte vytrvalci potiahli do tretej, veď ďalší ples bude až o rok. Ak mám povedať za seba, rád som zasa stretol starých známych, vypočul si ich osudy, radosti i starosti. Ako vždy, nikto sa na nič nehral, nikto nemusel nič skrývať. Veď ak je niekto chorý a na verejnosti takto odhalí svoje slabosti, dokáže tým svoju silu. Bolo to cítiť ako vždy, vnímanie tejto sily celému plesu stále dodáva nadzmyslový charakter. Aj preto sa tam vraciam každý rok.
Igor Marchevka, Košice – Michalovce