Úvod:
Ako sa v priebehu histórie menilo vnímanie krásy mužov a žien:
Vnímanie krásy mužov a žien sa počas dejín neustále menilo. To, čo ľudia považovali za krásne, vždy súviselo s dobou, spôsobom života, hodnotami spoločnosti, ale aj s tým, čo ľudia potrebovali na prežitie.
- Starovek: V staroveku bola krása spojená najmä s harmóniou tela a ducha. V starovekom Grécku ľudia obdivovali dokonalé proporcie tela. Muž bol krásny vtedy, keď bol silný, atletický a vyžaroval odvahu. U žien bola krása spojená s jemnosťou, pokojom a plodnosťou. Obdivovali sa mäkké tvary tela, pretože znamenali zdravie a schopnosť priniesť nový život.
- Stredovek: V stredoveku sa pohľad na krásu zmenil. Spoločnosť bola silne ovplyvnená vierou a duchovnosťou. Krása ženy sa často spájala s nevinnosťou, skromnosťou a čistotou. U mužov bola krása menej o tele a viac o cti, statočnosti a rytierstve.
- Renesancia: V období renesancie sa ľudia opäť začali viac zaujímať o ľudské telo a jeho krásu. U žien boli obdivované plnšie tvary, ktoré symbolizovali zdravie a hojnosť. Muži boli vnímaní krásni, keď mali vyvážené telo, vzdelanie a kultivované správanie. Krása už nebola len fyzická, ale aj intelektuálna.
- 19. storočie: V tomto období sa krása začala viac spájať so spoločenským statusom. Krása bola často výsledkom módy a spoločenských pravidiel. Muži boli považovaní za krásnych, keď pôsobili dôstojne upravene a sebavedomo. Dôležitá bola elegancia a správanie.
- 20. a 21. storočie: Moderná doba priniesla veľké zmeny. Média, film a reklama začali vytvárať nové ideály krásy. V niektorých obdobiach bola ideálom štíhla žena, inokedy prirodzenejšie krivky. Dnes sa čoraz viac hovorí o tom, že krása má mnoho podôb. Aj u mužov sa mení ideál – od športového tela až po prirodzení vzhľad. Dôležitejšia než kedysi sa stala charizma, osobnosť a autenticita
Ideály krásy sa menia, ale túžba po kráse zostáva rovnaká. Ľudia vždy hľadalo niečo, čo ich priťahuje – niečo, čo v nich vyvoláva obdiv, pokoj alebo lásku. A možno práve preto dnes čoraz viac ľudí cíti, že skutočná krása nie je len v tvári či postave. Je v spôsobe, akým človek žije, cíti a miluje.
Kedy by som chcel žiť?
A: Grécko, starovek. Krása mysle a tela.
B: Terajšia doba.
C: Asi v 60. rokoch.
D: Pred 20 rokmi.
E: Keď boli kypré ženy, tie obdobia. Nepáčia sa mi chudé ženy. 60. roky sa mi páčili.
F: Buď v ďalekej budúcnosti alebo vtedy keď boli mamuty.
G: Obdobie antiky sa mi páčilo, ale chcel by som žiť teraz, kvôli výberu športu.
H: Stredoveké rytierstvo.
I: Teraz je príliš rýchla doba. Vyhovovalo mi obdobie keď som bola mladá.
J: V renesancii, umenie, sochy.
K: Mne nejde o tom v akom období. V dnešnej dobe už 50 % druhov už nieje a to ma mrzí.
L: Dnešná doba
M: Tiež v dnešnej dobe.
V čom vidím krásu u mužov a v čom u žien ?
A: Žijem, mám sa dobre, čím niekto žije viac, viac sa mi páči. Každý žijeme pre niečo iné. Keď som prestal hrať videohry, začal som zmysluplne tráviť čas. Krása je v žití života. Starať sa o 2., v tom je najväčšia krása.
B: Muži: Vlastnosti: zodpovednosť, ochrana, opora, úprimnosť, čestnosť, súcit a dobre srdce.
Ženy: Jemnosť, láskavá atmosféra, vidí pocity 2.. Neha a pochopenie, vnútorná sila, rozdávať radosť.
Skutočná krása je v dobrom srdci a rozdávaní. Poznám takých mužov ako som opísala napr. môj manžel. A poznám tiež aj veľa takých žien.
C: Je taky pojem, kalokagatia: Je to ideál harmonického súladu a vyváženosti fyzickej a duševnej stránky človeka. Myslím si že, duševná stránka je dôležitejšia ako telesná schránka, Rozumiem si s mojou partnerkou.
D: V jednoduchosti je krása: úprimnosť, dobrosrdečnosť, porozumenie, pomoc 2.. Partneri by sa mali dopĺňať.
E: Mňa napadlo z iného pohľadu to: ženy majú svoj vrchol krásy v mladosti a muž až po 30-tke. Žena by mala byť jemnejšia. Muž silnejší. Tak to je. V modernej dobe to nemusí platiť. Muž dá dom, žena vytvorí domov.
F: Ženy sú citlivejšie, muži drsnejší. muž by mal zarábať, žena v domácnosti byť. Tak to bolo kedysi. Teraz je už viac vzdelaných žien. V dnešnej dobe už aj muži varia. A ženy sú už aj v parlamente. Muž a žena by sa mali dopĺňať.
G: Páči sa mi keď žena má peknú postavu, oči, vie piecť a také veci. Chlap zase robí v záhrade: kosí, rýľuje. Muž by griloval. Ja viem opekať na grile.
H: Napr. u mňa krása veľa neznamená. Nepáčia sa mi vy-rysovaní ľudia , myslia iba na cvičenie. Krásny bol môj muž, bol pekný zábavný, vedel tancovať. Vadilo mi že fajčil. Prestal fajčiť. Zo dňa na deň prestal aj piť. Má silnú vôľu. Musí muž vyžarovať charizmu. Musí vedieť rozprávať. Nepáčia sa mi ženy s veľkými perami. Nechápem ani zväčšenie pŕs. Žena musí vyžarovať krásu. Hašterivých ľudí nemám rada.
I: Muž si myslí že žena sa nezmení a žena si myslí že muž sa zmení. Neakceptuje ma už teraz muž. Nespĺňam jeho štandard. Navzájom sa ale dopĺňame v dobrom aj v zlom. Ale mám ho rada. Rozdiel je aj v duchovne.
J: Takže u žien: Milé, ohľaduplné, mať empatiu i keď aj muž by mal mať empatiu. Bola som sklamaná v láske. Mám lásku k inému teraz. Láska k mužovi už vyprchala. Chýba mi láska. Muž by mal byť milý, mal by si ma vážiť, brať ma takú aká som. Nezáleží na vzhľade. Ale na tom, čo máme v srdci.
K: prestala som hľadať partnera. Som dlhšie sama. Učím sa sama seba milovať. Sme nedokonalé bytosti. Vzájomná láska, by mala byť. Obohacujeme sa navzájom.
L: Nemám rád keď je niekto nízky. Páčili sa mi modelky. Nemám rád ľudí ako Trump. Fyzická krása – žena. Fyzická kondícia- muž. Na dedine sa mi stalo, že som stretával závislákov, nepáčilo sa mi to. Nemám rád keď ženy smrdia. Navoňané môžu byť. Nežnosť u ženy, ale nie chorobná nežnosť.
M: Muž: spoľahlivosť, porozumenie, pracovitosť.
Žena: Neha, láska, organizácia, teplo domova. Pekné, múdre v hospodarení.
Vyplýva mi to z práce. Som veľa s chpapmi v práci.
N: Muž by mal mať len 1 ženu. Ženy milujte svojich mužov. Muži ctite si svoje ženy Funguje to aj u nás, v manželstve,
O: ženy sú vždy pekné a voňavé. Majú k mužom dôveru a vedia nám chlapom dosť pomôcť. u mňa mám aj tu kamarátku, aj kamarátku v Radosti. Mám ich rád. Ženy sú jemnejšie pohlavie. Majú k na´m mužom radosť, dôverujú nám a sa aj pýtajú, či nám netreba niekedy pomôcť.
P: Každý má iné merítko krásy. Čo sa jednému páči, druhého odpudzuje. Každý pozerá na druhého cez seba. Cez svoju osobnosť. Ak má napríklad niekto dlhý nos a nie je s tým spokojný. Doslova, nemá sa za to rád, vtedy neznáša aj u druhých dlhý nos. Ľudia s dlhým nosom sú u neho odporní presne do takej miery, do akej je preto samé, odporný sám sebe. U niekoho, práve naopak. Môže dlhý nos znamenať práve tú črtu, pre ktorú sa mu človek páči. To isté platí o duši. To isté u hodnotách. Mne sa na ženách páči, ak majú v rovnováhe mužskú a ženskú stránku. Ak sú zdravo aktívne, ak vedia riešiť úlohy, ktoré sú pred nimi, ak nečakajú, kým im niekto splní ich sny. Zároveň vedia z aktivity prejsť do prijatia toho čo je. Do nulového odporu k realite. Do maximálného prijatia seba i druhých. Až do vďačnosti za všetko čo ich v živote stretlo a čo je okolo nich. To potom máme spoločné hodnoty, je to je rovnaká frekvencia. To je už až láska. Také ženy sú pre mňa krásne.
R: U mužov ju vnímam v pevnosti charakteru, spoľahlivosti, v nadhľade a tichom pokoji, keď dokážu stáť pevne a byť oporou.
U žien ju vidím v milujúcom srdci, v nežnosti, empatii a v sile srdca, ktorá dokáže držať rodinu aj vzťahy pokope. V cite a schopnosti rozdávať teplo, pochopenie a blízkosť.
Skutočná krása človeka sa ukazuje najmä v jeho srdci a skutkoch.
„Krása človeka nesvieti z tváre, ale zo srdca…pretože…srdce, ktoré vie milovať, je najkrajšou ozdobou človeka.“