Úvod
Čítať v knihe života znamená naučiť sa rozumieť vlastnému životu, udalostiam a vnútorným pocitom.
- Pozorovanie vlastného života: Každý deň je ako jedná stránka. Keď si všímaš, čo sa deje, akých ľudí stretávaš a aké situácie sa opakujú, začínaš rozumieť príbehu, ktorý sa píše.
- Počúvanie svojej intuície: Vnútorný hlas často napovedá, čo je správne a čo nie. Keď sa človek stíši a počúva svoje vnútro, akoby čítal riadky napísané hlboko v duši.
- Učením sa z minulosti: Spomienky sú staršie kapitoly v knihe života. Keď sa k nim vrátiš a pochopíš ich, zistíš, prečo sa niektoré veci stali a čo ťa mali naučiť.
- Vnímaním znakov a symbolov: Niekedy život posiela malé znamenia – náhody, sny, zvláštne stretnutia. Mnohí ľudia veria, že sú to poznámky na okraji knihy života.
- Láskou a súcitom: Najhlbšie stránky knihy života sa často odkrývajú vtedy, keď človek koná srdcom – pomáha, odpúšťa a miluje. Niektoré riadky sú napísané radosťou, iné slzami. No všetky spolu tvoria príbeh duše, kt. nenapíše nikto za nás.
Opýtať sa Boha na udalosti vo vašom živote je možné prostredníctvom úprimnej
modlitby, ktorá zahŕňa hľadanie Božej vôle, čítanie Svätého písma a rozjímanie
- Spôsoby, ako sa pýtať a komunikovať
Priama modlitba (rozhovor): Hovorte s Bohom otvorene o všetkom, čo sa
deje, podobne ako s priateľom.
Písanie denníka: Zapisujte si otázky a udalosti. Následne si zapisujte
myšlienky, pocity alebo verše z Biblie, ktoré vám napadnú.
Ignaciánska metóda: Hľadajte Boha vo všetkých veciach – v radostných i
bolestných momentoch dňa.
Otázky na Boha: Pýtajte sa: „Čo sa ma snažíš naučiť touto situáciou?“, „Aká je
tvoja vôľa v tomto rozhodnutí?“. - Čo hovoriť (vzory modlitieb)
Prosba o múdrosť: „Pane, prosím Ťa o múdrosť, aby som porozumel
udalostiam, ktoré sa stali, a vedel, ako postupovať ďalej“.
Odovzdanie situácie: „Dávam Ti, Pane, túto konkrétnu situáciu [doplňte
udalosť] a prosím o Tvoje vedenie“.
Prosba o svetlo: „Zjav mi, prosím, Tvoju pravdu a pouč ma o Tvojich cestách“. - Ako vnímať odpovede
Pokoj v srdci: Skúškou správnosti pochopenia Božej vôle je hlboký vnútorný
pokoj.
Sväté písmo: Boh často odpovedá skrze Sväté písmo
Okolo-žijúci ľudia a situácie: Odpovede môžu prísť cez rady iných, náhodné
stretnutia alebo okolnosti, ktoré sa zmenia.
Dôležité je byť trpezlivý a dôverovať, že Boh koná, aj keď sa zdá, že odpoveď
neprichádza okamžite.
Výpovede:
A: Keď sme mladý, nezamýšľame sa nad tým veľa, Keď sa však udeje niečo neprijemne, musí sa nad tým človek viac zamyslieť. A tiež čím je človek starší, tak sa zamýšľa tiež viac. Život nieje prechádzka ružovou záhradou. Treba sa však mať rád. Moje najšťastnejšie obdobie boli študentské časy, mladosť, svadba, založenie rodiny, deti. Čítala som veľa, meditovala. Teraz sú to hlavne vnukovia. Teraz je to iné, ale tiež dobre. Ďakujem za všetko čo mi bolo dané a bude dané. Najdôležitejšie je odpúšťanie a ďakovanie.
B: Rozhodnutie, odpustenie, vernosť. Každý si musíme prejsť tou otázkou. Neminie to nikoho z nás. Čo teraz ? Záleží na tom, aký si dáme meter v živote. Práve v Biblii je viac ako 365 krát napísané: Nebojte sa. Som rada, že sa za mňa niekto obetoval. Oslobodilo ma to. Boh je môj Pán.
C: Teraz v mojej knihe života sa bojím o brata, Neviem si predstaviť byť sama.
D: Ja som toho názoru, že nikoho nemožno odpisovať. Treba mať aj pochopenie pre tých kt. sú slabý, hľadajúci. Ale, myslím si že Boh príde raz. Teraz sme v tom období, keď nieje všetko jasné. Boh je mojou oporou. Pán je môj pastier. Moje najšťastnejšie obdobie je keď sa mi narodilo dieťa. Je to ľudské.
E: V mojej knihe života čítať neviem, riadim sa pocitom, intuíciou a vnútorným hlasom. Je to niečo čo mi pomáha pri rozhodovaní.
F: Nepripravovala som sa. Ako životopis. Najkrajšie obdobie bolo detstvo na dedine. Do školy som už chodila v Košiciach. Na zakl. škole som mala čisté jednotky. Otec ma nútil hrať na klavíri a učiť sa Nemčinu. Na strednej som zistila, že existujú chlapci. rada som spievala, recitovala a tancovala. Chcela som ísť na vysokú školu herectva, no otec rozhodol: Učiteľka. Môj manžel bol mojim spolužiakom. Prišla svadba, 1. dieťa, 2. dieťa. Chodili sme veľa na dovolenky. Potom sa sa venovala vnúčatám. Na dôchodok som si nevedela zvyknúť. Chodievala som po výletoch. Ale, teraz kvôli zdraviu už nemôžem. Teraz cvičím. Bojím sa do budúcnosti plánovať. Chcem len, aby som bola užitočná.
G: V mojej knihe života sa mi páčilo ako som deti nosil na rukách po Optime.
H: Ja neviem dobre čítať v knihe života. Ešte stále hľadám, ešte stále sa učím. Nemám zodpovedané ešte všetky moje otázky. Môj najšťastnejší zážitok bol výlet do Paríža, následne prišlo najťažšie obdobie, keď od nás s mamou odišiel otec.
I: Predpokladám že kniha života je len obraz. Čítanie je tiež obraz, obraz vnútorného pozorovania svojej podstaty. Tam, v nej, vnímame nám ponúkané impulzy života. Ak tam čítame-vnímame a podľa toho aj konáme, potom vieme čítať v knihe života. Ak tieto impulzy ignorujeme, hneď sme v nepohode. Je to vnútorný konflikt. Sme rozpoltený. Naše vnútro chce jedno, rozum si stanovil svoje priority. Keď si vyberieme túto cestu, potom nevieme čítať v knihe života. Ako sa to darím mne ? Za mlada strašne. Roky vo vnútornom konflikte. Najhoršie časy v živote. Keď som okolo tridsiatky ochorel, začal som to naprávať. Choroba ma prinútila sústrediť sa na tento môj problém. Ďakujem jej. Tak to ide roky a posúvam sa stále ďalej. Harmónia je cieľ môjho života. Od jej množstva sa odvíja moje šťastie. Tak že mám dobrú motiváciu. Stále keď si myslím že som jednička, príde pád. Nová lekcia…
J: Aj keď mám pocit, že v knihe života ešte neviem správne čítať, prijímam to ako prirodzenú súčasť svojej cesty. Nie vždy rozumiem tomu, prečo sa niektoré veci dejú a občas sa v udalostiach strácam. V takých chvíľach sa snažím stíšiť a obrátiť sa do svojho vnútra, kde hľadám pokoj a istotu. V tichej modlitbe prosím Boha o svetlo a silu a učím sa dôverovať, že aj to, čomu dnes nerozumiem, má svoj hlbší význam. Verím, že každý krok môjho života má zmysel a postupne mi pomáha lepšie chápať smer mojej cesty.
V mojej knihe života sa práve ocitám na rázcestí a neviem, ktorou cestou ísť. Cítim neistotu a váham, pretože každá možnosť má svoje pre a proti. Preto sa snažím stíšiť a obrátiť sa do svojho vnútra, hľadať pokoj a prosím Boha o múdrosť a vnútorné vedenie. Aj keď odpoveď neprichádza, učím sa dôverovať, ale aj tak to nie je ľahké. Dúfam, že raz pochopím zmysel všetkých kapitol svojho života…pretože…“Život nie je kniha, ktorú mám prečítať rýchlo. Je to príbeh, ktorý mám pochopiť srdcom.“
K: Ja som čítal v mojej knihe života. Moje najkrajšie zážitky som mal, keď som niekam cestoval. Napríklad do Moskvy. Všetko má svoj význam. Ovplyvnilo ma zopár knižiek. Napr. Myslením k bohatstvu a Následník Rád čítam. Prečítal som aj celú kroniku ľudstva. Keď sa mi narodila sestra, bolo to pekné. Chcel by som do budúcnosti cestovať, ale nie ďaleko.