A: Predtým som nemala čas na seba. Chce tu byť s ľudmi, pomáhať im, usmievať sa na nich. Predtým som sa ja starala, teraz sa o mňa starajú. Chcela by som sama variť. Bojovala som za svoj život a za deti. Nemám už pre koho fungovať. Ženie ma dopredu, to dobre, čo cítim.
B: Keď som si to prečítala, vyčarilo mi to úsmev na tvári.
Nemám pocit, že mám chvíle, keď nemám čo robiť. Skôr sa nájdu chvíle, keď sa mi nechce nič robiť. Vtedy si rada pozriem nejaký film alebo rozprávku. Som človek aktívny, tiež moja práca vyžaduje neustálu prípravu, potom domácnosť, deti,…takže ja nepoznám pocit, že nemám čo robiť.
C: Takže ja každý utorok roznášam noviny Kaufland a mňa to baví. Keď mám smenu, tak v robote vykladám tovar a pripravujem na akciu, ktorá je každý štvrtok. V robote je dosť veľká sranda, lebo kamarát jeden sranduje. Teraz v tomto období len oddych a aj dobrá kniha alebo počítač a YouTube a cestovanie po Košiciach a aj Tatry by som už chcel navštívil.
D:Nemám také chvíle, keď nemám čo robiť. Sadnem do cukrárne, za odmenu. rada šijem. Rada sa aj stretávam s ľuďmi. Idem do klube Pohľadu. Pomôžem, keď môžem.
E: Ja sa nenudím, stále niečo robím. Som v stacionári. Otca opatrujem. Keď prídem domov, tak spím. Bola som v galérií, rada tam chodím. Niečo si vždy vymyslím. Je to na nervy keď čakám, začnem s niekym debatu.
F: Teraz sa neviem donútiť robiť, keď je mi zle, ale snažím sa cvičiť. Rada maľujem. Stretnem sa s kamarátkou. Keď je mi zle , Neviem nájsť silu. Nejde to však do krajností, len mám výčitky svedomia.
G: Ja by som to rozdelila na 2 póly. V min. som mala v podstate voľný čas, ďakujem za to. Tento rok je pre mňa prelomový. Čo je potrebné urobím. No potrebujem aj relax. Keď som s vnukmi zajasá mi srdiečko, vrátim sa do detského sveta. Teraz si už vyčlením čas pre seba. Mala som vyhorenie. No ďakujem aj za to.
H: Napadli ma určité veci. Napríklad upratovať: v byte,v maily, mobile… Urobiť niečo pre zdravie, prečítať knihu. Vytvoriť si časový zoznam. Nájsť si činnosť, kt. ma baví.
I: Ticho …………………………. Čo robím teraz, teraz tu myslím. Kto som, človek. Prečo som tu: bojujem, hľadám, znášam údery, vstávam. Keby som nerozmýšľal, nebol by som človekom. čo bude so mnou keď zomriem. Pre koho žijem. život je boj. Ja nepoznám taký stav. Chcem byť prínosom, zušľachťovať okolie. Najdôležitejšia činnosť je zlepšovať sa a pretaviť to do reality.
J: Mám depresiu.
K. Mám problém: málo robím. Príde sestra a vyčíta mi to. Ja potrebujem oddych, sestra zatiaľ bola tam a tam. Urobila to a to. Ľahnem si do postele a nič nerobím. Sestra ma celkom nechápe.
L: Len ležím, premýšľam o živote. Počúvam hudbu hlasnú hudbu. Premýšľam o živote a smrti. Mám výčitky. Nemám rád, keď hustia na mňa príkazy. Príjmam len tak myslieť.
M: Sa nudím a nuda je nepriateľ. Preto rozmýšľam čo robiť. Potom mám toľko činností, že nestícham. Boli časy keď som mala depresie. Neviem si oddychnúť, telo ide na doraz. Prišla mi aj sebaobrana, už sa nehrnem do všetkého.
N: Keď nerobím, uvažujem. Robím domáce práce, alebo práce na záhrade. Idem sa prejsť s bratom. Uvažujem o všeobecných veciach. Uvažoval som o jednom projekte na nemocnicu. Mám nový sociálny status.
O: V minulosti to bolo jednoznačné – ak neboli povinnosti, bola krčma a zábavy všetkého druhu. V strednom veku zastaviť znamenalo byť neefektívny, teda strácať čas na ceste k úspechu, a tým aj k šťastiu. Ak sa nerobilo, minimálne sa neplánovalo niečo veľkolepé, šťastie utekalo medzi prsty preč, do neznáma, vzďaľovalo sa. Keď som ochorel, všetko som prehodnotil, ale staré programy zväčša ostali. Keď som sa ocitol bez úloh, urobil som si nové. Aj keď iné ako v minulosti. Len aby som nebol sám so sebou. So svojou minulosťou, nelichotivou prítomnosťou a nepríjemnou prognózou do budúcnosti. Veľmi, veľmi ťažko bolo naučiť sa zastaviť a nič nerobiť. Zo začiatku to šlo iba vtedy, keď ma zastavilo a prinútilo ochorenie. Vtedy som uvidel, že takto strávený čas je fajn, a chcel som takto stráviť čas aj dobrovoľne. Do určitej miery sa mi to darí – tak na 41 %. Zvyšok je stále útek pred sebou. Určite sa ale nevzdávam.