Prišlo 10 ľudí. Jedna poslala príspevok mailom.
A/ Mala som psa- fenku. Dožila sa pätnásť rokov. Vycítila keď som na tom bola zle. Vtedy
prišla ku mne. Teraz mám kocúra, ten reaguje ako môj bývalý pes. Tiež vycíti to, čo on.
Odvtedy viem že zvieratá vycítia čo sa v nás deje.
B/ Mám skúsenosti so psom, vzali sme si ho s útulku. Fenka bola týraná, musela sa sama
zotaviť zo strachov a traum. Dala nám veľa lásky. Bola pre nás prínosom, najme pre deti.
Dochovali sme ju. Teraz mi na záhrade pobehujú mačky. Chodia sa ku mne vypotrebovať.
Tam kde im dávajú jedlo tam to nerobia.
C/ Náš kocúr je po kastrácii. Zmenil svoje správanie. Čakali sme sa sa ukľudni, ale prišiel
opak. Bol pre nás terapeutickým zvieraťom, teraz robíme terapiu my jemu. Škrabe nábytok
a kradne jedlo, ale tak ho mám rada. Od kedy ho mám, posúvam sa vpred. Som i
kľudnejšia.
D/ Prvý styk so zvieraťom som mal v ZOO. Bol to chameleón. Potom som mal psa- fenku.
Postupne až štyri. Niektoré skončili zle, je mi z toho smutno. Teraz mám na záhrade
susedovho kocúra. Keď tam prídem, hneď príde ku mne. Mám z toho radosť.
Minule som chytal pol hodiny susedovu sliepku, chcela ku mne emigrovať.
Mám aj spomienku s krávou Malinou. Kopla ma, ale nebolo to nič vážne.
E/ Máme teraz psa. Volá sa Flip. Je srandovný, som s ním rád. Mali sme viac psov. Ja už
som ďalšieho nechcel, ale dedo chcel, urobil dobre.
Mali sme aj škrečkov, tiež to bolo zaujímavé.
Na záhrade sme mali mravenisko s mravcami. Často som ich pozoroval. Najzaujímavejšie
bolo keď sa rojili. Mravcom som dával med, pozoroval som, ako reagujú.
Tiež mám skúsenosti s hadom. Bál som sa ich dovtedy, kým som jedného pohladkal.
F/ Mali sme doma v byte mravcov. 10 rokov sme sa ich nemohli zbaviť. Bola to doslova
invázia. Jeden môj kamarát mal škrečka. Cvičil ho robiť rôzne kúsky. Tiež som chcel aby mi rodičia
kúpili, ale boli proti. Mám skúsenosti s koňom. Chodili sme na hipoterapiu. Bolo to fajn. Sám som vodil koňa. Musím priznať že som so zvieraťom nikdy nemal citový vzťah.
G/ Raz som bola v mačacej kaviarni. Zabudla som na to a mačka prišla ku mne zozadu.
Skočila mi na rameno. Veľmi som sa zľakla a zhodila ju dole. Potom som si to veľmi dlho
vyčítala. Stále sa bojím že má mačka infikuje nejakou chorobou.
Mala som andulky, tiež papagája. Myslela som že sa naučí niečo hovoriť, on iba pískal a
pískal.
H/ Keď som bol malý, mali sme sliepky. Boli s nimi iba starosti. Ráno ich pustiť, nakŕmiť,
večer zavrieť. Raz prišla líška, raz jastrab.. Keď som mal okolo 30 rokov, našiel som v
meste pri smetnej nádobe mladého holuba. Ani pierka nemal. Pískal, tak som sa zľutoval a
vzal som ho domov. Zistil som, ako ho bolo treba kŕmiť a vychoval som ho. Pokladal ma za
matku. Keď som chodil po dvore, lietal za mnou. Mal som s ním pekný vzťah. Koľko krát
som sa nasmial. Urobil mi starosti, ale aj dobrú náladu. Dovtedy som nemohol pochopiť
ľudí, čo robili zvieratám s ktorými dlho žili, pomníky. Spomínam na holuba Kuba a ďakujem
že mi prišiel do cesty a mohol som s ním prežiť kus života.
I/ Áno, vie. Môžem to potvrdiť. Od kedy máme psíka – Mašku…úplne sa zmenila nielen
atmosféra doma, ale aj moja psychika. Chodím vyčerpaná z práce, ale keď prídem domov
tá radosť môjho psíka, že som už doma je neopísateľná. Dodáva takú energiu. Uvoľňuje
napätie, myseľ. Vytvorili sme medzi sebou jedinečné puto. Konečne dokážem trošku
„ventilovať“ aj mimo prázdnin. Hovorí sa, že pes je najlepším priateľom človeka…môžem
potvrdiť. Nedala by som ju za nič na svete. Je plnohodnotný člen našej domácnosti a
prináša nám všetkým obrovskú radosť.
ZVUKOVÁ NAHRÁVKA: