A: Môže byť sila od boha? Som vďačný, že nám dáva zdravie a silu. Niekedy zo silami je dobre a niekedy zle. Treba mi kosiť záhradu. Keď zvládnem pokosiť som veľmi rád. Teraz je moja sila práca. Dneska mám ale pauzu od roboty, lebo som v pohľade. Som šťastný keď mám veľa sily. Viem si ju aj rozložiť aj na byt, aj na záhradu. Všetko sa dá keď, sa chce. Aj s božou pomocou sa dá všetko urobiť. Mám aj dosť sily pre moju kamarátku.
B: Ja sa v poslednej dobe podceňujem. V minulosti som sa presilila. Mám obavy ísť životom. Doktori môžu zdeptať človeka. Aj doktor je len človek. Verím že cesta pre mňa je. Treba nájsť zlatú strednú cestu. Vyrovnať sa s osudom.
C: Vždy si hovorím, že Pán Boh mi nadelí len toľko, koľko som schopná
uniesť. To si opakujem pri svojich starostiach a trápeniach. Na druhej
strane je ale moja práca, v ktorej sú občas riadne tlaky a požiadavky na
splnenie rôznych úloh. Vtedy idem na maximum…neriešim či je to nad
moje sily, ale snažím sa urobiť všetko preto, aby som to zvládla.
Niekedy sa to odzrkadlí na mojom zdraví…tzn. že som asi neodhadla
svoje sily, ale v pracovnom svete Vám nedajú priestor rozmýšľať či je
alebo nie je toho na vás veľa. Keď sa zameriam na moje každodenné
povinnosti, veľmi mi pritom pomáha zoznam úloh, ktoré ma v konkrétny deň
čakajú. Mám to na papieri…takže sa nemôže stať, že na niečo dôležité
zabudnem. Každú splnenú úlohu si vyškrtnem a keď je vyškrtaný celý
papier mám z toho veľmi dobrý pocit. Občas sa stane, že nemám dosť času
na splnenie všetkých úloh…vtedy to najmenej dôležité zakrúžkujem a
preložím to na ďalší deň. Takýto zoznam úloh mne osobne veľmi pomáha.
D: Orezával som s otcom stromy, už bola tma. Povedal som si ešte tento rad. A prepískol som svoje sily.
E: Dravé zviera beží za svojou korisťou, nedobehne ju. Čo urobí ? Leží a pozerá, nebeží okamžite znova. Pasivitou doplňuje sily. Beží až vtedy, keď cíti, že má dosť síl. Toto ja neviem. Idem do akcie, aj keď nemám dosť síl. Potom tlačím na pílu, aby som skončil čím skôr, lebo už mám bolesti hlavy. Niečo som sa už ale naučil. Stačí malý odpočinok, niekedy aj desať minút a znova nadobudnem silu a pohodu. Viem že ak robím čo mám, aj keď je to namáhavá práca, neunavím sa. Naopak, energiu dostanem. Ak ale robím čo nemám, aj keď som plný energie, rýchlo ju stratím a nová nepríde. Teda, kľúč je byť v strede. V srdci, nie mysli. Vtedy vnímam čo a kedy robiť. Kedy robiť, kedy bez výčitky odpočívať. Vtedy nie som vyčerpaný – v kŕči, ale v úplnej pohode a večer som spokojný, že som urobil, čo som mal. S týmto mám skúsenosti, no…To je ideál, ku ktorému mám ešte ďaleko.
F: V robote sa neviem zastaviť. Urobím, vyriešim, idem aj cez víkend. Stále sa učím asertívne hovoriť NIE. Som na dobrej ceste k vyhoreniu. Doma si oddýchnuť neviem Ostávam v auto-pilotovi, lebo musím. Píšem si denník, Iné je niečo robiť kvalitne, ako ničo robiť na kvantitu. Bojím sa že čo nastane, keď poľavím.
G: Ja všetko robím na 80 %. Nerád preceňujem svoje sily. Iba pri cvičení v Radosti som išiel až na doraz. Rád míňam svoju silu na rúbanie dreva a na kosenie. Rozloženie kosenia som minulý rok mal tak, že keď som odkosil jedno, už bolo nutné kosiť druhé. Nikdy som nepociťoval že som v mánii, väčšinou mám ťažké depresie.
H: Dobre som dnes nakúpil, každý to chválil. Robil som v umyvárke aut. Nastala tam taka situácia. Že kolega nemohol pracovať. A mal som robiť v kuse 2 týždne 12-hodinovky. Usúdil som že to nezvládnem. Dal som výpoveď. Sám si viem spraviť úsudok, kedy stačí. Keď by som to neurobil, skončil by som v nemocnici.
I: Lepšie je, predtým než niečo idem robiť, naplánovať si to. Nerozmýšľam dopredu či je to nad moje sily, či nie. Najlepší je stred. No človek väčšinou je hore alebo dole. Človek musí vedieť odhadnúť svoje možnosti. S bratom si pomáhame. Minule sme sadili 2 stromčeky. Teraz, s odstupom času vidím, že by som chcel iné vzdelanie. Pekne maľujem. Mám aj o tom knihy. Dôležitý je aj pocit s dobre vykonanej práce.