OZ POHĽAD Téma: Veľkonočné sviatky – moje zážitky tradície, atď. Utorok 12.04.2022
Úvod
Veľkonočný týždeň, či Veľkonočné sviatky, Veľký týždeň, či Pašiový týždeň – aj pod týmito názvami
môžeme spoznať sviatočné dni, ktoré sa slávia nielen u nás, ale dostávajú veľkú pozornosť a úctu
v mnohých iných krajinách sveta. Tieto sviatky sú hlavne ponímané ako zoskupenie určitých dní,
počas ktorých dochádza ku očistným praktikám alebo rituálom. Kvetná Nedeľa, Zelený Štvrtok,
Veľký Piatok, Biela Sobota, Veľkonočná Nedeľa a Veľkonočný Pondelok. To sú najhlavnejšie dni,
ktoré tvoria kostru celého tohto sviatočného obdobia.
- Veľkonočné sviatky sú pre mňa a moju rodinu výnimočné dni. Celá rodina sa opäť zídeme pri
Veľkonočnom stole. Ideme navštíviť príbuzných, priateľov alebo prijímame návštevy my, aj
keď, musím povedať, že na chalupe – na vidieku je to veselšie ako tu v meste.
Avšak zvyky – aj na dedine – sa zmenili. Kde sú tie časy, keď chlapci dievčence hádzali do
potoka? Naozaj, ľudia sa menia – a všade. Kedysi sa tu naozaj diali veci, na ktoré teraz mnohí
ľudia len spomínajú.
Aké sú výhody šibačky pre chlapcov/mužov? Pre niektorých možno pocit, že môžu „zbiť“ –
teda vyšibať dievčatá, ďalej kvalitný šibač dostane ručne maľované vajíčko a čokoládového
zajačika.
Neodmysliteľnou súčasťou je u mnohých tzv. „šibačné“, aj keď je to zvyk, tradícia – prečo
vlastne dávajú peniaze za šibanie?
Vedeli ste, napríklad, že na Zelený štvrtok sa majú jesť jedlá zelenej farby? - Keď sme boli so sestrou malé, trávili sme sviatky na dedine – u babky. Chodili k nám
polievači, ale nebolo ich veľa. Zato nás poriadne obliali. U nás bola tradícia chodiť do kostola,
no mne tam bolo zle. Často sa mi točila hlava, zahmlievalo sa mi pred očami a odpadávala
som. Tak so mnou museli chodiť von. Vnútri mi bolo jednoducho medzi toľkými natlačenými
ľuďmi zle.
Rada som však chodila so sestrou svätiť Veľkonočné košíky s jedlami, pretože to sa
odohrávalo vonku. Ona mala vždy košík so sladkosťami.
V ´97 roku chodil film „Titanik“ a my sme obe so sestrou boli zahľadené do toho istého
chlapca z dediny, ktorý sa podobal na Leonarda Di Capria – hlavného herca, ktorý stvárnil
hrdinu tohto filmu.
Ten chlapec často chodil na motorke. Keď sme šli svätiť, aj on tam bol a sestra bola vtedy
malá, tak celý čas ma ťahala za ruku a vravela – „To je on – to je on.“ Kým prišiel kňaz bola to
pre mňa nekonečne dlhá chvíľa. Viac som s ňou svätiť nešla. Hanbila som sa. Ale Veľkonočné
sviatky mám rada preto, že sa zíde celá rodina a najeme sa dosýta. Keď som bola malá spolu
s Vianocami to boli pre mňa jediné chvíle, kedy som sa najedla poriadne.
Z Veľkonočných jedál mi nechutilo mäso, ale práve vajíčka, syrek a mazanec s hrozienkami
mám rada.
Oblievačky a šibačky sú síce pekný zvyk, ale myslím si, že je viac zábavný pre chlapcov. - Sme s mamkou dvaja a pes Flip. Dávam jesť aj psovi. Varíme syrek a klobásy. Teraz oblievam priateľku a mamu. Rozmýšľame, či
oblejeme aj dievčatá v ZPP Radosť. Musím sa zamestnať, aby som nemal zlé myšlienky, tak
som si stiahol zopár hier. - Spomínam si ako som býval V Košiciach pri kine Družba. Boli sme takí chlapci z bloku, ktorí
najprv šli a obliali celú našu sekciu, a potom sme šli úplne do cudzích neznámych končín
a tam sa nás pýtali – „Odkiaľ ste?“ Tak ako 6-7-8-ročný som zarobil kopu peňazí.
Potom sme odišli bývať na dedinu a tam to bolo očakávané a nemohol som sa prinútiť, tak
som ostal doma a taký stav som mal, že som nebol rád. Ani tie jedlá nejak som nemusel
a nemal som rád Veľkú Noc.
Zaoberal som sa potom predkresťanskými sviatkami. Ľudia sa v tomto období jari radovali, že
prežili zimu. Aj vajíčko bolo symbol nového života a symbol zdravia – oblievačka. Bola väčšia
spätosť s prírodou a Kristus to potom UpDatetoval (vylepšil). Je to také priblíženie, že táto
téma prijatia utrpenia v ukrižovaní Krista je stále aktuálna. Dnes to beriem ako nosnú časť
kresťanstva. - Veľká Noc je spomienka na dedinu. Môj otec ma v živote neolial a šibačom dávkoval vodu
tiež. Sviatky mi pripomínajú moju babičku a spomienky na Veľkú Noc v Blažiciach. Babička
bola veľká rozprávkarka – poznala všetky bájky a poviedky. Ja som poznala plno piesní. - S bratom sme chodili do Studenca olievať. Teraz sa dievčatá šibajú korbáčmi. Ja olievam
symbolicky troškou vody. Na sviatky chodíme do kostola – je to zmysel tohto sviatku. Na
Veľký Piatok sú pašie – tie trvajú 2 hodiny. Mám rád aj pápežské požehnanie mestu a svetu –
Urbi et Orbi. Rád by som šiel na sviatky do Ríma na Sväto-Peterské Námestie. - Ja som olial mamu s voňavkou. Keď som bol chlapec s bratrancom sme poliali jedno dievča vo
vani. Šiel som oliať aj ….Raz olial bratranec s vedrom mamu. Bolo to drastické pre mňa
a určite nepríjemné pre ňu. - Vzhľadom k tomu, čo som prežívala na sviatky, nemám ich rada. Nechcela som dnes ani prísť,
ale prišla som kvôli ľuďom, čo sú tu. Som naplnená Duchom Svätým a táto viera ma drží pre
živote. Najmä na sviatky som bola chorá kvôli náhleniu zo strany rodičov a bola som zranená.
Na čas som sa kvôli tomu oddelila od Boha, ale zistila som, že On nie je taký. Boh ma miluje. - Ahojte, priatelia.
Veľkonočné sviatky u nás začínajú Kvetnou – Palmovou Nedeľou. Ideme na Veľkonočnú
Sviatosť Zmierenia začíname sa modliť Jeruzalemský ruženec. Od Zeleného Štvrtka sa každý
deň schádzame na obradoch Veľkej Noci v kostole. Na Veľký Piatok navštívime Boží hrob
k poklone svätému krížu a večer sa zúčastníme krížovej cesty v exteriéri sídliska.
V sobotu pripravujeme Veľkonočné pokrmy na posvätenie – šunku, vajcia, syrok, paschu,
zemiakový šalát, klobásky. Posväcujeme aj soľ, chren, cviklu (červenú repu), maslo, slaninu –
všetko, čo budeme konzumovať po Pánovom zmŕtvychvstaní. Na Veľkú Noc pravidelne k nám
prichádza moja svokra – moja druhá mama. Všetci sa najprv pomodlíme a potom si
pochutnávame na veľkonočných pokrmoch.
Veľkonočné sviatky sú pre nás hlavne duchovným pokrmom, pretože si uvedomujeme cenu
nášho vykúpenia. Niet väčšej lásky ako, keď Boží Syn položil život za mňa aj za teba a tým
nám daroval večný život.
Všetkých Vás zo srdca pozdravujem a prajem Vám požehnané a milostiplné Veľkonočné
sviatky. Myslím na Vás.
Pekný deň. - Tak ze veľkonočné sviatky moje a môjho brata boli od malička krásne a veselé a stále každý rok sme chodili do mesta Michalovce k maminému bratovi na veľkonočnú oblievačku a sme raz zarobili s mojim bratom 250sk – bývalých koruna od nášho detstva mam rad veľkú noc až do teraz a aj s Otcovej strany s rodiny tiež nám mne dali mne a bratovi peniažky 40 eur celkovo je veľká noc krásna a veľmi veľmi radostná a sami paci ako sa dievčatá oblievajú ale ja oblievam tak skromne. To a mam rad velkonočné jedlá mazanec a šunku syrek atď cvikla.