15.3.2022 zoom OZ Pohľad : „ Aké mám skúsenosti so zvieratami,
Ja by som všeobecne chcela niečo povedať o tom, aké sú pre nás zvieratá veľmi
užitočné:
- Zvieratá nám svojou prítomnosťou dokážu nielen spríjemniť život , ale vedia nás aj
liečiť. Pôsobia na nás ako určitá forma terapie, ktorá má odborný názov:
ANIMOTERAPIA: pôsobí blahodarne na emocionálne a fyzické zdravie človeka.
Veľmi dobré pomáha ľuďom, po traumatických zážitkoch a tým, ktorých trápia
depresie a strach.
ANIMOTERAPIA- je liečenie pomocou zvierat. Je to síce alternatívna liečba, ale
za to veľmi účinná podporná liečba pri mnohých fyzických aj psychických
diagnózach, napr. mozgová obrna, depresie, poškodenie mozgu s pohybovým
posthnutím.
Medzi najznámejšie typy animoterapie patria:
• Hipoterapia – terapia s použitím koní.
• Canisterapia – terapia s použitím psov.
• Felinoterapia -terapia s použitím mačiek.
• Delfinoterapia – terapia s použitím delfínov. - každý z nich má iné účinky a postup, pričom dĺžka liečby je individuálna. Vedci
však zatiaľ presne nevedia, akým spôsobom kontakt so zvieraťom ovplyvňuje
ľudský organizmus. Isté je, že citový vzťah k zvieraťu pomáha uvoľňovať
hormón interferón, ktorý posilňuje imunitný systém a endorfíny, čo sú
hormóny šťastia. Liečivé pôsobenie zvierat súvisí aj s empatiou a láskou, ktoré sú
schopné prejaviť. Pomáha zlepšiť pamäť a koncentráciu, no pozitívny vplyv má
hlavne na psychiku človeka. Vďaka terapii zvieraťom dochádza k podpore
verbálnej a neverbálnej komunikácie, ďalej k rozvoju hrubej a jemnej
motoriky.Dotyk pacienta so zvieraťom dokáže zlepšiť hlavne jeho duševný stav. Je
známe, že fyzická stránka človeka je prepojená s psychickou. Takže, ak sa cíti
človek psychicky v poriadku, má to pozitívny dopad aj na jeho telesné zdravie
a choroby ho obchádzajú. - Terapia zvieraťom je určená a využíva sa pri liečbe ľudí rôznych vekových
kategórií. Je vhodná pre bábätká, deti, ale aj pre seniorov. Dokáže vyliečiť telesne
a mentálne postihnutých pacientov, ale aj rehabilitačných. Je výborná pre
autistov, ktorým pomáha zviera obracať ich pozornosť smerom navonok, teda k
okoliu. Výsledky animoterapie sa obyčajne dostavia po dvoch mesiacoch,
pričom pacient sa lieči dvakrát do týždňa pol hodiny.
Zvieracia terapia má u mnohých pacientov výborné výsledky. Jej veľkou výhodou
je, že nemá žiadne vedľajšie nežiaduce účinky a nemôže vám tak ublížiť –
môže len pomôcť. - zviera nie je vec, je to tvor, ktorý potrebuje našu starostlivosť, lásku, náklonnosť,
atď. Postupne sa stáva členom našej rodiny. - Pre veľmi veľa ľudí sú zvieratá a jediným spoločníkom či priateľom.
- Zvieratá nás obohacujú, už len tým že sú. Nikdy sa nestane, že by niektoré z nich
odvrávalo, ako sa to stáva u ľudí. Sú to nemé nevinné tváre, ktoré pre lásku
k majiteľovi vedia aj zaútočiť. - Ja zvieratá milujem , ale takisto viem, že človek sa nenarodil ako vegetarián
a mäso je pre ľudí od pradávna dôležitou výživou a zložkou našej potravy. - V minulosti tí ľudia , ktorí išli zabíjať zviera pre potravu človeka, ho najprv
poprosili o odpustenie, že ho budú zabíjať, ale ono sa stane potravou pre nás ľudí.
Zapísala: M.
1) V minulosti sme mali doma psa s menom „ Lila „ , ktorá chytala hlodavcov
dokonca aj u susedov. Potom som mal ďalšieho psa s menom Lord. Na
bicykli som s nim chodil na dlhšie prechádzky. Žiaľ jedného dňa som ho
nemal na voditku, zrazilo ho auto. Bol som smutný. Od roku 1989 som mal
čistokrvného vlčiaka, vycvičený obranár, volal sa Foxy. Dlhšie som ho mal,
ale časom zahynul. Toho času máme doma mačku vola sa Žofka, tá vyjde po
rebríku aj na strechu domu. Zvieratá mám rád a rád sa o nich starám.
2) Keď som žil v Ke nemal som žiadne skúsenosti so zvieratami. Ako 8. ročný
som bol na návšteve a vyskočila na mňa sliepka, do toho času mám jazvu. Až
keď sme sa nasťahovali na vidiek tam bolo veľmi veľa kráv asi 150. keď išli
na pašu často som okolo nich chodieval na bicykli. Neskôr som našiel v Ke
pri smetnom koši dvoch holubov. Zobral som si ich v krabici domov, poradil
som sa ako sa mám o nich starať. Jeden z nich žiaľ po krátkej dobe zahynul.
Ten druhý bol veľmi hravý, skákal po mne, ďobal mi do ucha, tak som
spoznal pekný vzťah so zvieraťom. Neskôr som ho dal susedom, ale uletel. Ja
som si vyčítal, že som ho nevychoval k samostatnosti. Na pôjde sme mali
kuny, tie nás hlavne v noci veľmi vyrušovali. Poroztrusoval som srsť so psa
a oni odišli. Mal som aj kozu, ktorá stále behala za mnou. Sused mal klokana,
ušiel nám, chytali sme ho, ale ušiel nám a večer sa vrátil do svojej ohrady.
Ešte mám skúsenosť s myšou, ktorá sama odišla z domu, keď som jej otvoril
vstupné dvere do domu. Minule sa v našom okolí objavil medveď . Dobrý
zážitok som mal v Starej Ľubovni na hrade. Tam cvičia orly. Ešte poviem
niečo o hrabošoch. 10 rokov pestujeme stromy stále nám vyhynuli , až keď
som ich zlikvidoval , stromy rastu a som rád.
3) K zvieratám mám veľmi pozitívny vzťah. Doma v byte mám akvárium
s rybičkami, starám sa o nich, upokojujú ma a ja sa teším že sú zdravé,
spokojné a možno aj šťastné. Mám kocúra, už len jedného, lebo ten druhý mi
zahynul. Ten ktorého mám je bojazlivý, ale veľmi ho mám rád. Pod našim
vchodom sú štyri mačičky. Ak by som vyhral nejaké finančné prostriedky
v Lotérii , kúpil by som pozemok a vystavil by som im a iným zvieratkám
domov. Chcel by som byť vegetariánom, ale nemôžem si to dovoliť kvôli
financiám.
4) Ja mám doma psíka, vola sa Lily, má 13 rokov. S priateľkou máme aj
mačičku Beky, sú pre nás potešením . Raz v živote som hladkal Tigra, teším
sa, že som nabral odvahu, aj keď vôbec som sa nebál.
5) Keď som mal asi 10 rokov doma sme mali menšie akvárium s rybkami, kŕmil
som ich, pozoroval som ich ako si plávajú a tiež som spolu s otcom čistil ich
akvárium. Potom sme mali doma menšiu korytnačku – malú pásikavú. Raz,
keď sme sa vrátili z chalupy, nebola vo svojom malom akváriu, ale pod
mojou valendou, po krátkom čase sme ju našli. Po dlhšom čase nám
ochorela, ošetrovali sme ju, ale žiaľ zahynula. Bolo mi veľmi ľúto. Pamätám
sa na obdobie, keď žili moji starí rodičia, oni na vidieku mali, kravičku,
sliepky, kohúta, to bolo tiež pekné obdobie, keď som sa mohol o nich starať,
kravičku pohladkať a spolu s babkou a dedkom sa o nich starať. Teraz na
chalupe máme krmitko pre vtáčikov, stále im tam spolu s rodičmi, sestrou,
švagrom a dvomi malými synovcami / 9.r. a 2 . / dopĺňame krmivo . Je to
krásny pohľad, pohladkanie duše, keď prilietajú a zobkajú si jedlo. Ak na
chalupe nie sme krmivo im dopĺňa neter, ktorá býva oproti našej chalupe.
6) Ja sa pamätám na obdobie , keď som bola na Papierničke a tam nám chodili
sýkorky, kŕmili sme ich, pozorovali, bolo to veľmi milé. Susedia mali
čierneho kocúra, volali sme ho Miško. On chodil stále za susedom pod
krčmu, stále ho čakal a potom išli spolu domov. Zvieratka mám rada.
7) My mame doma psa Flipa, je to nezbedník, sem-tam nám utečie alebo zožerie plast.Keď som bol malý mali sme škrečkov. Dal som im chudobné mená Amol a Edur. Mam rád aj mravce, mal som 2 mraveniská na záhrade , ale jedno dedo zničil v domnienke že je to krtinec. Raz som videl ako sa mravce roja, bolo to veľmi zaujímavé pozorovať. K úcte ku zvieratám som skúšal byť aj vegetariánom, ale teraz už nie som.
8) Maznanie so psom znižuje krvný tlak a zvyšuje tvorbu hormónov šťastia
Podľa inej štúdie majú zvieratá, predovšetkým psy, pozitívny vplyv nielen na
znižovanie hladiny stresu, ale aj na znižovanie krvného tlaku. Ten môže klesnúť
už po piatich minútach relaxačnej aktivity so psom. Zaujímavosťou je, že krvný
tlak sa nezníži len u človeka, ale aj u jeho zvieracieho spoločníka.
Viaceré štúdie takisto potvrdzujú, že maznanie sa so psom, najmä s tým
vlastným, výrazne podporuje tvorbu dôležitých hormónov šťastia – beta-
endorfínu, oxytocínu a dopamínu. Beta-endorfín má v tele viacero funkcií,
primárne ho však organizmus využíva na znižovanie stresu.
9) Ahojte, priatelia.
Verím, že keby som Vám nenapísala, tak by Vám to už určite chýbalo
:)…či?
Téma: Aké mám skúsenosti so zvieratami?
Vyrastala som na dedine, v dobe, keď sa vo veľkom chovali domáce
zvieratá. Doma sme mali ošípané, kravu, zajace, sliepky, kohúta, psa,
holuby, rybičky, papagája a jeden čas aj býka….takže o chov zvierat –
kŕmenie a zážitky nebola núdza. Keďže sme chovali aj kravu, na dedine
bolo zvykom ich vyhnať všetky ráno na pašu. Pásť kravy, z času na čas
vyšlo aj na mňa – poviem Vám, ustrážiť stádo kráv nebolo vždy
jednoduché. Najhoršie bolo, keď sa nejaká kravička rozhodla opustiť
stádo a my sme ju museli naháňať po priekopách či jarkoch…samozrejme,
že si vždy na svoj útek vybrala ten najhorší terén. Vedela by som
Vám o tom rozprávať.
Toľko v skratke z môjho detstva priatelia.
Momentálne ako už viete, máme doma škrečka – Ňufka. Je to veľmi milý
spoločník. Rada sa s ním rozprávam a kŕmim ho. Prináša nám veľa radosti
a smiechu
Všetkých Vás zo srdca pozdravujem a s láskou objímam. Vaša priateľka
Slávka.