Združenie pre integráciu, obnovu a rozvoj duševného zdravia, Pohľad Košice
Stretnutie svojpomocnej skupiny 6.10.2020.
Otázka : Čím aktuálne žijem ?
Pozorujem zajaca miesto telky. Treba po ňom upratovať. Zajac má denný salón a ešte jednu izbu ako bonus. Má hnedé oči. Taký plyšáčik z hračkárstva. Otec je doma, trošku mu teplota vybehla. Mama je nezničiteľná žena, nestíham jej.
Žijem predajom bytu. Zbavil som sa povinností. Brat mi pomáha. Čakám na prepis pozemku a ešte treba zohnať stavebné povolenie. Mám plán, víziu, ale sú starosti a vybavovačky okolo toho. Mal som z toho veľký stres. Keď to opadlo, uľavilo sa mi. Ale ešte budú ďalšie vybavovačky.
Mám ťažkosti so spánkom. Keď si dám liek na spánok, cítim to nasledujúci deň. Keď cez deň nezaspím, tak zaspím večer. Je tam aj určitá prokrastinácia. Keď vidím steny, je to nepotešujúce. Trápi ma, keď nejakých ľudí zraním. Ani neviem čím. Je niečo vo mne. Taký problém. Je ťažké stále byť prísny a stále byť tolerantný.
Mal som impulz. Začali mi vadiť steny, že by som mal vymaľovať. Nespím prvú, druhú, tretiu, štvrtú noc. Nebol som dva týždne na túre. Nebolo dobré počasie. O 4,30 mi šiel vlak cez dedinky až do Banskej Bystrice. Vystúpil som pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Počasie strašné niečo. Nado mnou všade mraky. Sprievodca len čumel, že ja sám som vystúpil. Okolo nikde nikto. Šiel som cez asfaltku. Tam nič – jedno auto za 5 km. Išiel som na kopec, tam mi jedna pani cez telefón ponúkala paušál. Stred Slovenského Raja a ja si to razím po ceste s dáždnikom. Si hovorím, veď mám preukaz ZŤP, keby niečo. 20 km po asfaltke som išiel. Nič som nejedol. Prešiel som cez Raj, nazbieral som si cestou jablká. Nič sa nestalo, len som zmokol. Nastúpil som na vlak, prišiel som domov. Vyspal som sa a čuduj sa svete, nie som hladný. Som bol prekvapený z toho jedla. Nemal som deficit energie.
Aktivita-pasivita. Mal som tráviace problémy. Išiel som na núdzový program. Pozeral som telku. Aj to som pozeral, čo som inokedy nezvykol. Naordinoval som si pasívny režim. Ak sa dá povedať, že pozeranie tv je aktivita, tak som pozeral dosť. Vybavil som najnutnejšie a boli sme u mamy, odpust – hody. Teším sa z malého, dáva mi teraz vážnejšie otázky. Nabehal sa so psíkom – Border kólia. Mal som také dni, že som oddychoval a uvedomil som si, že toto som nespravil, tamto som nespravil, prinútil som sa, dobrý pocit. Mám v tom poriadok.
Ja si doprajem okolo 14,00 – 15,00 relaxáciu. Modlitbou, spánkom. Nevyčítam si to. Mala som ťažké obdobie. Po 29-om som si dopriala dva dni relaxu. Čítala som, s manželom sme menej jedli. Hlavne ovocie, slivky, nevarila som. Začali nezábudky. S takou veľkou nádejou a pokorou prijímam a verím, že pôjdeme s Rasťom lepšou cestou. Aj čo sa týka cigariet. Aj s vnúčikom len chvíľočku. Chápu to a rozumejú tomu.