Prišlo 15 ľudí, jeden poslal príspevok mailom.
Prešiel týždeň čo som písal zápis zo stretnutia. Nepísal som vyjadrenia všetkých zúčastnených
ľudí k téme, ako obyčajne. A tento týždeň je znova tá istá situácia. Jednoducho, nie je energia na
zapisovanie. Ak niekto desať minút rozpráva a z tohto musí zapisovateľ nájsť, čo zapísať, aby to
malo zmysel, treba na to veru kus energie. Je jar a chcieť od niekoho aby zapisoval, hoc na to
nemá momentálne kapacitu, je od veci. Namiesto toho som rád že si zapisovateľ užil atmosféru
stretnutia.
Tá bola zasa výborná. Prišlo opäť veľa ľudí, len tak, tak, že sme sa pomestili. Mali sme tiež
návštevu, pani Máriu. Prišla sa na nás pozrieť, čo sme zač a prispela aj svojou skúsenosťou s
nepríjemným zdravotným stavom. Poradila, ako sa z toho stavu dostala. Sme radi, že prišla a
podelila sa s ostatnými. Aj na to naše združenie vzniklo. Sme tiež radi že prišli naši dvaja
kamaráti, ktorí sa vrátili nedávno z nemocnice. Neprežili ľahké obdobie a veru, držíme im palce.
Bolo aj trocha sklamania, preto že naši iní dvaja kamaráti mali sviatok a tak sme mali pre nich
pripravené darčeky. Ale nemohli prísť, tak že oslava sa odkladá o týždeň. Musím spomenúť
Margarétku, ktorá oslovila množstvo ľudí a poprosila ich o 2 percentá pre naše združenie.
Vyzbierala takú sumu, že nám bude stačiť na nájom skoro na pol roka. Neuveriteľné. U nás nikto
neberie plat, ani odmeny, žijeme len z týchto peňazí a dobroty majiteľa budovy, ktorý berie
naozaj máličké nájomné. Tak že sme radi a vďační za všetko.
A téma ? Zasa bolo čo hovoriť. A hovorilo by sa aj dve hodiny dlhšie, ak by sa dalo.. Naozaj jedna
téma z šestnástich rôznych pohľadov je unikát. Moderátor asertívne udržiaval hranice, aby sa
neodbočovalo od dohodnutej témy, a ak sa to naozaj podarí, potom je výsledok doslova
neobyčajný. Každý ma nejaké skúsenosti a tak nikto nehovoril teoreticky, čo niekde čítal v
knihách, ale boli tam iba skúsenosti vlastné. Každý teda hovoril z duše, nie z hlavy. A to je veru
potom radosť počúvať. Ak máte počúvať 16 ľudí tri hodiny, nie je to ľahké. Ale keď hovoria
vlastné skúsenosti, tak je to nie len zaujímavé, ale aj poučné. Nikto sa nemusel nútiť, aby
počúval druhých.
Na záver sme zasa demokraticky vybrali jedného z nás, ktorí dostal darček. Tiež sme z množstva
podnetov našli budúcu tému. Bola to ale fuška, preto že každý má svoj názor a ten treba
rešpektovať. V takýchto prípadoch tiež používame hlasovanie.
Keď sme doumývali použitý riad a upratali našu útulnú izbu, rozlúčili sa a rozišli sa domov. Verte
mi, bolo fajn… Ak neveríte spýtajte sa hocikoho, kto tam bol…
Zvukový záznam: