Prišlo 11 ľudí, jeden poslal príspevok mailom.
A/
Myslím si, že tak, ako každý jeden z nás. Keď sa mi niekto zdôverí, snažím sa ho v prvom rade
pozorne počúvať a byť mu nablízku. Dávam najavo porozumenie a rešpekt, neposudzujem ani
nehodnotím jeho prežívanie. Neponáhľam sa s radami, skôr vytváram bezpečný priestor, kde
môže otvorene hovoriť. Uisťujem ho, že v tom nie je sám a že sa na mňa môže obrátiť aj
nabudúce. Ak ma požiada o radu, snažím sa mu úprimne, ale citlivo povedať svoj názor.
B/
Keď som bol mladý, učil som sa rozprávať s partnerkou. Pamätám si, ako raz prišla a hovorila a
hovorila a hovorila. Samé nepríjemné zážitky. Ja som ju prerušoval, vysvetľoval, analyzoval,
poučoval ju, ako má toto všetko čo najlepšie riešiť, aby bola spokojnejšia.
Pri desiatom prerušení s plačom vykríkla, že som ju vôbec nepochopil. Bol som zaskočený. Ako
nepochopil? Všetko, čo hovorila, som dobre chápal. Samozrejme na to, aby som problém riešil.
Nedalo mi to a raz som o tom povedal staršiemu mužovi. Ten sa riadne zasmial:
„Čo si sa zbláznil? Nemôžeš jej radiť.“
Nechápavo som na neho pozrel. Načo mi to potom všetko hovorila? Chcela radu, nie?
Tak to veru nie je. Radu nechcela, chcela byť vypočutá, chcela pochopenie, prijatie. Bolo to pre
mňa niečo nové.
Odvtedy prešlo veľa času. Viem, že ak sa mi niekto zdôverí, niečo v sebe rieši. Buď je v situácii,
ktorú nedokáže prijať, nieto ešte riešiť, alebo už situáciu prijal a hľadá riešenie.
Viem, že vtedy stačí počúvať.
Ak ešte situáciu neprijal, nechám mu priestor, nech o nej hovorí – tým sa s ňou zžíva, postupne
si na ňu zvyká, postupne ju prijíma.
Ak už má situáciu prijatú a hľadá riešenie, robím to isté – počúvam. Hovorí o probléme a potom
hľadá riešenie. Ak ho povie a je s ním spokojný, okamžite sa upokojí a aj zasmeje.
Teda v obidvoch prípadoch mu poskytnem priestor, aby sa odblokoval a našiel riešenie. Netreba
rady ani analýzu. Nič. Všetko, čo poviem navyše, ma potom neskutočne mrzí.
C/
Ak sa mi niekto zdôverí, postupujem podľa dvoch možností. Vypočujem si ho a nechám si všetko
pre seba. Druhá možnosť je, že to, čo mi dotyčný povedal, oznámim polícii alebo iným orgánom.
D/
Ľudia nechcú počuť riešenia, chcú byť vypočutí. Niekedy sa mi žena zdôverí a niekedy jej aj
poradím. Som rád, že má ku mne dôveru, vždy to bol môj sen.
Ja sám sa zdôverím kadekomu, ako to príde. Veľa vecí si vyriešim sám v hlave.
E/
Nemám rada, keď sa mi niekto zdôverí a povie, aby som to nikomu nehovorila.
Jeden človek sa mi raz zdôveril s niečím neetickým. Mala som v sebe emocionálny konflikt.
Dostala som sa až do nemocnice. Odvtedy, keď mi chce niekto také niečo hovoriť, stopnem ho.
Rodičia by sa nemali zdôverovať deťom s hocičím.
F/
Som vcelku rada, ak ma niekto vyhľadá a zdôverí sa mi. Vtedy ľudí počúvam a snažím sa ich
upokojiť a povzbudiť. Problém je v tom, že to všetko „nasajem“ a neviem to vypustiť.
Ja osobne nemám nikoho, komu by som sa zdôverila. Mala som kamarátku, no sklamala som sa.
Teraz sa bojím.
G/
Mne sa ľudia nezdôverujú. Skôr ja by som sa chcel zdôveriť, ale nemám komu. Snažil som sa o
to, ale spätná väzba nebola. Psychológa som neskúšal. Otázky a odpovede si dávam sám.
Pozriem do zrkadla a zvládnem to, nemusím pred sebou utekať.
H/
Ja sa zdôverujem psychologičke. Mám špecifické problémy, ktoré by som bežne iným ľuďom
nehovoril. Už by som k nej mal ísť. Psychologička nesúdi a vie poradiť, ak potrebujem. Už len
tým, že sa porozprávame, spadne mi kameň zo srdca.
I/
Som žena, žila som v mužskom kolektíve, riešili sme milión vecí. Na moje problémy mám
kamarátku. Ona to nikomu nepovie.
J/
Bolo to už všetko povedané.
Mám štyri kamarátky, navzájom si dôverujeme a zdôverujeme sa. Samozrejme, ak ma niektorá
poprosí, aby som to nešírila ďalej, urobím to.
Naozaj mi pomôže, keď ma človek vypočuje. To mi stačí.
Moji vnuci sa mi už nezdôverujú, lebo som im radila. Prišla som na to vtedy, keď už neprišli.
Sestra ani nechce všetko počuť, lebo to potom nevie spracovať.
Keď som bola na škole, zdôverovali sa mi žiaci. Dozvedela som sa neuveriteľné veci. Nechala som
si to pre seba. Som rada, že si vybrali mňa.
K/
Ak sa mi niečo pokazí, zavolám syna. Väčšinou môj problém odstráni. Pritom sa obidvaja
navzájom porozprávame.
L/
Som rád, ak sa mi niekto zdôverí, či už rodina alebo priatelia. Aj ja som rád, ak sa môžem
zdôveriť.
U nás v rodine sa každý každému zdôveruje. Odišiel som z jedného kolektívu, v ktorom som bol.
Mal som tam ľudí, ktorí mi boli blízki. Chýbajú mi na zdieľanie pocitov.
HLASOVÝ VÝSTUP: