ÚVOD:
Rozhodovanie nie je schopnosť moderného človeka. Je to pradávny inštinkt, starší než slová, starší než myšlienky, starší dokonca než oheň.
1. Éra zeme a inštinktu: ( Keď rozhodovalo telo )
2. Éra ohniska a Starších: ( Keď rozhodovala múdrosť )
3. Éra duchov a Znamení : ( Keď rozhodoval neviditeľný svet)
4. Éra Božských Príbehov: (Keď rozhodoval osud)
5. Éra Rozumu a Rozporov: (Keď rozhodovala myseľ)
6. Éra Moderného Hlučného Svetla: (Keď rozhoduje strach a tlak)
7, Éra Návratu k Duši: (Keď opäť rozhoduje vnútorný hlas)
Človek sa v histórii rozhodoval podľa všeličoho. Ale jedno ostáva večné:
Najlepší úsudok pochádza z miest, kde sa stretáva rozum, pocit a duša.
VÝPOVEDE:
A: u mňa je najdôležitejší konsenzus. Napr: Dám si čokoládu 2-krát, 3- krát do týždňa nie 7-krát. Treba cvičiť, ale nie hneď 15 km. beh. Konsenzus je riešenie, aby boli obidve strany boli spokojné. Je to iné ako kompromis.
B: Mňa to veľmi zaujalo. Môžme sa na to pozrieť z viacerých rovín:
- uspokojovanie svojich potrieb dýchať, jesť.
- psychická rovina: Dobrý skutok, podať ruku.
- duchovná rovina: Čo potrebuje duša, Nasmerovanie na správnu cestu.
- čo by urobila moja manželka
C: U mňa to bolo tak, že keď telo už nevládalo tak som skončil. Upratoval som dlho bránu, bolo to na mňa veľa, tak som skončil.
D: Ja som nad tým rozmýšľal, mňa napadlo skôr z duchovného hľadiska, či zasahovať , či nezasahovať. Či pokračovať vo vzťahu (priateľka, kamarát) alebo obmedziť kontakt. Zasahovať do života, alebo nechať veci tak, jak sú. Treba sa zmieriť s vecami. Kedy treba veci prijať a kedy pustiť. Je to na vnútornom postoji, môžem to prijať, alebo sa stále hnevať.
E: Som veľmi váhami človek ( možno preto že som znamenie Váhy). Preto sa radím s ostatnými. Hlavne s mamou. Aj keď niečo považujem niečo za správne a nesprávne, je ťažké zmeniť to vo svojom živote.
F: Keď sa rozhodujem, rozhodujem sa srdcom, Nastupuje svedomie. To nemám robiť, to mám robiť. Odovzdávam to Bohu. Podľa božej vôle sa riadim. On je dobrý.
G: Každý to pozná podľa vnútorného pocitu, ktorý sa nedá oklamať. Keď niečo robím správne, aj keď je to ťažké, cítim pokoj a istotu. Keď niečo robiť nemám, prichádza napätie, únava a tichý odpor…tzn. či má daná vec posilňuje alebo vyčerpáva, či mi prináša pokoj alebo vnútorný nepokoj. To, čo mám robiť, mi dáva zmysel, hoci to nemusí byť ľahké. To, čo robiť nemám, ma núti ísť proti sebe, presviedčať sa alebo sa obhajovať tam, kde by malo stačiť ticho. Aj nerobiť je niekedy správne rozhodnutie…len nie vždy sa tým viem aj riadiť.
H: Čím viac poznám následky toho rozhodnutia, tým viac mám motiváciu robiť to, čo aktuálne robiť mám.
Poviem to obrazne. Ak robím to čo mám, dostanem med. Ak robím to čo nemám, dostanem z bičom. Jedno i druhé pôsobí dlho od obdržania.
Voľakedy som vychádzal iba z jedného kritéria motivácie. Mať skvelý zážitok. Je jedno ako. Toto ma ale napĺňalo iba určitú dobu. Zistil som že intuícia mi ukazovala dobrý smer. Začal som ju po mnohých ignorovaniach čoraz viac počúvať. A čuduj sa svete, už samotný plán nejakej akcie mi prinášal pokoj. Potom aj akcia samotná a čas po akcii. Začal som teda venovať priestor tomuto hlasu.Tak, aby som ho zreteľne počul.
Keď mi nejaká úloha prišla viac krát za deň na myseľ. vedel som, že mám ísť do akcie. Počas a po akcii prišiel duševný cukor. Sladkosť v duši. Tiež uzemnenie a zvýšenie sebadôvery. Zníženie komplexu menejcennosti. To všetko bol bene-fit že som šiel do akcie.
Ak neurobím čo mám, dostávam strach. Spočiatku malý, postupne stále viac väčší. Je v podvedomí, nevidím ho, ale rozum si nájde niečo, alebo niekoho, čoho sa báť…. Rozum hľadá, ako odstrániť nepokoj, ak to trvá dlho, je to stále naliehavejšie. Ďalej ide panika. Potom v nádeji, robím všetky možné vymyslené úlohy, len aby prišiel pokoj. Pokoj ale nepríde, kým neurobím čo mám.
Je to vlastne jednoduché. Poznáte ten pocit, ak urobíte čo ste dlho odkladal ? To je ono. Len tak ďalej.
Preto dnes venujem mnoho času, aby som sa počul. Aby som počul, čo vlastne chcem. Ak som zahltený svetom a množstvom informácii, nepočujem sa.
Samozrejme, je to náročné…počúvať sa. Mnoho krát som podľahol, konal to, čo nemám.. Potom prídu výčitky a útek pred sebou…. Idem sa skryť, najmä do práce… Potom ale zastanem a urobím si plán, ako ísť tam, kde mám… Viem že je to práca na celý život… A je to fajn…
I: Neviem tak povedať. Dobre je medzi ľudmi. Rozumom sa rozhodujem.
J: Rozumom aj srdcom. Doplňujú sa. Viacej ale srdcom, keď to nefunguje tak rozumom. Správne je rozhodovať sa srdcom. To je v inom význame láska.
K: Ja som disciplinovaná bola vždycky. Výchova a intuícii mi radili ako sa rozhodnúť. Čím som staršia tým sa horšie rozhodujem, čo sa týka vecí. čo sa týka vzťahov,tak srdcom. Som veľmi nerozhodná v mnohých veciach.
L: Nezvykla som sa ma za seba rozhodovať. Mala som sa naučiť povedať NIE. Ja sa rozhodujem srdcom. Ja som taká,že poviem to čo cítim. Väčšinou sa rozhodujem srdcom.