A: Šťastie je pre mňa tichý pocit, ktorý prichádza v momentoch, keď si uvedomím, že mám všetko, čo sa nedá kúpiť.
Je to zdravie – moje aj zdravie mojej rodiny, ten neviditeľný dar, ktorý drží náš život pokope.
Šťastie je pre mňa aj pokojné bývanie, domov, kde sa môžem zastaviť, nadýchnuť a hlavne oddýchnuť…ktoré mi teraz veľmi chýba.
Úprimné šťastie cítim aj vďaka dobrému manželovi – človeku, ktorý je mojou oporou, istotou, aj tichým svetlom v dňoch, keď strácam rovnováhu či nádej.
Dozrela som k tomu, že šťastie nie je veľký zázrak, ale každodenná drobnosť, ktorá ma učí byť vďačná za to, že mám komu veriť, kde sa vrátiť a s kým žiť obyčajné, krásne dni…len škoda, že som si to uvedomila až teraz, keď som pokojné bývanie – domov stratila.
B: Sú dve hory, prvá je temná a druha je plná svetla a dobra. Láska ma prenáša s prvej hory na tú druhú. A na tej druhej hore je šťastie. A to šťastie ma napĺňa. žijem väčšinou v rovine. Keď neurobím niečo ráno, urobím to večer. Áno je bežné, že medzi horami prechádzam.
C: Šťastie súvisí s láskou. Šťastie znamená milovať život. Beriem život taký, aký je. Stalo sa mi že život ma miluje a to je dôkaz existencie Boha. Keď som vo „flow“ v prúde života, cítim sa najviac milovaná.
D: Šťastie je to, že to konečne vyšlo. Že som dnes tu. Dnes som dostal odmenu. Dnes mám najšťastnejší deň. Prídem aj na druhý týždeň.
E: Ja som šťastná, keď sú aj druhý šťastný. Mám súrodencov. Chcem aby boli šťastný. Rada by som bola keby bol každý šťastný. Keď sú okolo mňa priatelia a rodina. Som aj ja šťastná. Každému prajem.
F: Pre mňa je šťastie, keď môžem niekoho obdarovať. Keď môžem byť pri danej osobe. Všimli si to aj iný, kedy som šťastná a kedy nie. Mám pocit, že ho mám nadovšetko rada, ten pocit sa nedá opísať.
G: Pre mňa je šťastie, že som našiel komunitu, kde môžem rozdávať šťastie. Bol som dlho sám. Nevedel som sa začleniť. šťastie sa prihodilo a som tu.
H: Pre mňa je šťastie byť s niekym, sám neviem byť. Najšťastnejší som bol na školskom výlete v Paríži. Hneď na to prišla pohroma, otec od nás odišiel.
I: Pre mňa je šťastie, keď ľudia okolo mňa sú šťastný. Bola som šťastná aj na dovolenkách. Pre mňa stačí máličko, aby som bola šťastná. šťastie je keď je rodina pohromade. Aj chorý človek môže byť šťastný. Treba sa starať, aby šťastie neodišlo. Keď som sa starala o niekoho, bola som šťastná. Viem byť šťastná aj sama. šťastná som bola aj keď som učila.
J: Keď Keď tu vidím ľudí, som šťastný. Chcel by som s niekym ísť do kina. Keď by som tancoval, bol by som šťastný. Niektoré veci ale idú dole vodou. Dobre sa tu cítim.
K: Šťastie je, keď cítim vnútorný pokoj. Ono je to vždy, že šťastie opadne. Stačí cítiť pokoj, vyrovnanosť. Som rád, keď rodina a okolie sú šťastné. Stále je čo vylepšovať. Ešte prídu veľké skúšky. Na menších veciach sa človek učí. Treba sa na pokoj nastaviť.
L: Voľakedy, keď som bol malý, mi celé šťastie stálo na rodičoch. Oni boli mojim svetom. Keď som rástol bolo pre mňa šťastím, keď ma niekto pochválil. Opak bola katastrofa.
Neskôr som pomaly zisťoval, že pocit duševného cukru mám vtedy, keď veci a úlohy, čo som mal, plním a dokončím. Potom prešli roky až desaťročia, kedy som sa touto témou začal zaoberať naplno. Súvisela s hľadaním receptu na moje ochorenie. Zistil som že deň sa skladá z pocitov. Z množstva pocitov. Že ak urobím čo mám, príde dobrý pocit. Ostáva dlho… Tak že moje motto znelo a doteraz znie : Rob čo máš a nerob čo nemáš a budeš šťastný. Potom nič z von nie je potrebné, aby som čakal, kedy budem šťastný.
V posledných pár rokoch na dôležitosti nadobúda pohľad na svet a situáciu v ktorej som. Snažím sa cez deň upokojovať pasivitou, aby som nestratil zo zreteľa kto som a kam idem. Pracovať na sebe je najťažšie na svete, tak že padám a vstávam…