A: Záleží na tom, z akého uhla pohľadu sa na to pozriem. Ak to zoberiem z
pohľadu, že sa blížia sviatky, tak viem, že je to pre mňa čas stresu a
povinností. Zháňanie darčekov, tvorenie na vianočnú tržnicu, uzávierky
pred koncom kalendárneho roka. Keďže sa skôr stmieva a je chladno, chýba
mi energia a chuť…tzn. že namiesto toho, aby som spomalila a tiež si
trošku viac oddýchla, musím vynaložiť oveľa viac síl a energie, aby som
to všetko stihla a zvládla. Samozrejme cítim aj väčšiu únavu, takže
potrebujem dopĺňať pravidelne vitamín D, železo a dopriať si viac
spánku. Na druhej strane viem, že to všetko s Božou pomocou zvládnem a
že ma potom čaká oddych v podobe vianočných prázdnin. Hurááááá…už keby
boli.
B: Že tak to je – ja ešte na zimu nie som pripravený ale sa pripravím a čoho sa obávam
že bude ta zima tuhá a môže trvať niekoľko dní-týždňov, to nikto nevie, či tá zima
bude tuhá alebo len taká ako bola tento rok v januári, ale keďže bude viac snehu tak
budeme robiť snehuliaka alebo odpratávať sneh – to ja neviem – vie to pán Boh – ja
mám rád sneh a keď je veľa snehu ja zvládnem všetko, čo budem môcť ..viac už
neviem, čo napísať, ale tak ako som napísal.
C: Voľakedy, keď som bol mladý, bola pre mňa zima nevítaná. Nemohol som šantiť v
tričku do noci. Byť s priateľmi pri ohni do rána. Tráviť čas sám so sebou bolo pre mňa
utrpením. Preto som hlavne nemal rád zimu. Čas takto strávený som pokladal za
nevyužitý a premárnený. Neboli v ňom radosť a zábava. Toto som už nejako zvládol.
Už vidím prínos v čase so sebou a bez neho by som nevedel žiť. Teda jedno úskalie
zimy som zdolal. Sú tu ale ďalšie, z ktorých mám obavy. Najmä ide o požiadavku
duše byť viac pasívny. Teda, aj keď už byť so sebou je fajn, stále niečo tvorím a
nemal by som, ak vyslovene nemusím. Ak egom zvalcujem požiadavku organizmu,
dostanem odmenu v podobe nútenej pasivity. V chorobe, v posteli. Tak, do toho…
urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som žil stále viac v harmónii.
D: U mňa rovnako, zapnúť televízor/rádio potom a dookola – dokopy to ani nevnímam.
Obávam sa všetkého, šťastná som bola v práci.
E: Mal som to tak, že som sa tešil na zimu. Chodil som lyžovať na Kojšovu Hoľu, so
spolužiakmi, kamarátmi sme chodili na Skalnaté Pleso do Tatier. Teraz je kvôli
chorobe pre mňa ťažké lyžovať, prestal som aj preto, že kamaráti nechodili a keď
som sám chodil, nebolo to ono, nakoniec som prestal.
F: Raz sme boli v Kavečanoch a jeden ma predbehol – negatívna skúsenosť. Ale keď
som mal úraz prestal som lyžovať. Teraz som chcel ísť na Kavečany, ale hore som sa
už nedostal. Učiteľ v tatrách stopoval, ale nemal som dobré lyže na lyžiarskom
a spolužiak, ktorý mal lepšie ma logicky predbehol. Mám aj dobré skúsenosti, urobil
som si snehovú guľu a hodil som do dievčat, páčila sa mi ich reakcia.
G: Keď si spomeniem na zimu v mladom veku som rada lyžovala, potom stretávanie
s rodinou, teraz rada idem von s vnukmi, hlavne s tým malým 4-ročným.
Som duševne pripravená na zimu – vezmem si knihu, deku, zazimujeme chalupu,
vypneme plyn. Výhoda je sneh – ako pokryje všetko, čo my ľudia pokazíme, aj pôda
odpočíva, aj zvieratká, aj my ľudia máme takú pohodu. Keď v zime zájdeme k našim
príbuzným, je veľa snehu. Teším sa na predvianočné obdobie a vianočný punč, kde
sa stretneme aj 12-i.
H: Túto zimu mám v pláne od novembra ísť do bytu, ale musím to vykúriť. Plus je tam to,
že je tam kľudnejšie. V lete som tam našla odpočinok, no veľa samoty.
I: Som duševne pripravená na zimu? – Myslím si, že áno. Teším sa na teplý čaj, na
deku, vaňu, sviečky, teplú vodu, príjemnú hudbu, ako zrelaxujem. Neteším sa na
predvianočný stres a hnanie sa za vecami okolo toho. Vianoce prežívam viac
duchovne, keď nemám stres a podľa mňa by to tak malo byť. Mrzí ma, že sa z toho
robí biznis. Nemám rada dušičky a chodenie na hroby. Vždy ochoriem z tej zimy
a chodenia po hroboch. Nemám vzťah k tomu, dokonca sa na cintorínoch bojím, že
ma začne prenasledovať nejaký duch. Preto cintoríny nemám rada. Halloweenu sa
priam desím – hrozný sviatok. Podľa mňa by mali mať mŕtvi pokoj. V dobrom na nich
spomínať a zapáliť za nich sviečku je pre mňa lepšie a myslím, že aj pre nich. Mám
rada na zime pokoj, relax, pohodu, snažím sa ju využiť na maximum. Vždy sa teším
na sneh, aj keď, je mi ľúto, že z roka na rok je ho menej. Nemôžem si postaviť
snehuliaka, ani snežného leva, aké mne a sestre staval otec. Tak sa snažím aspoň
vyzdobiť si byt, aby bola zimná náladička.