Pred epidémiou som chodieval každý mesiac do aqaparku, zrelaxovať. Natiahnuť nie často naťahované
svaly a šľachy. Len tak si ležať, alebo plávať, alebo ležať a plávať.
Prešli hádam 3 roky a ja som znova pocítil potrebu len tak byť. V združení som oznámil svoj zámer a
pozval aj ostatných.
V dohodnutý deň som mal čakať ľudí na stanici v Prešove. Bol som nervózny, preto že som meškal 7
minút. Vlak z Košíc meškal tiež 7 minút, tak že ďakujem. Pricestoval Ľubo. Po kúpení lístka na MHD
hneď prišiel bus. O jedenásť minút sme vystupovali na Delni.
Kúpili si lístky, osprchovali sa a ako úvod sme obaja zvolili teplý bazén. Perličková masáž bola tiež fajn a
ani sa nám nechcelo preč. Ale, všetkého veľa škodí, tak sme sa rozdelili a šli po svojich potrebách. Ja som
si zaplával v strednom bazéne, kde sú pod i nad vodou, rôzne veľké trysky, ktoré tlakom vedia riadne
premasírovať telo. Keď som mal dosť, vošiel som do plaveckého bazéna, kde je voda studená, ale po
preplávaní pár dĺžok som necítil nijaký chlad. Navyše som hneď po unavení vošiel naspäť do horúcej
vody a to je len pôžitok pre telo i dušu. Tam som sa občas stretol aj s Ľubom. Pýtal som sa, ako sa cíti a
bol som rád, že je rád, že sa prinútil cestovať do Prešova.
2 hodiny zbehli ako voda. Kľudne a bez stresu sme odovzdali digitálny náramok a počkali na bus.
Odviezli sa na chutné orientálne mňam jedlo a potom na čaj. Odtiaľ peši na stanicu kde nám išli vlaky v
rovnaký čas.
O mesiac idem určite znova. Ak má niekto chuť ísť a má nejaký blok, prečo sa bojí, držím palce, aby ho
prekonal. Aby to jednoducho dal a radoval sa z toho.
Zvukový záznam:
Obrázok:
