Čo je pre mňa ideál života?

Stretnutie svojpomocnej skupiny 02.08.2022 na Alejovej

Každý rok vyjde niekoľko štúdií na tému hodnoty spoločnosti, v ktorej žijeme. Pravidelne túto tému
skloňujú aj politici, kňazi, učitelia a bežný človek sa s nimi stretne napr. aj u lekára, keď vám
pripomenie, že zdravie máte len jedno.
Hodnoty nie sú fixné, ale menia sa v čase. To, čo bolo pre vás dôležité, keď ste vyrastali, je
pravdepodobne úplne inak v dospelosti a opäť sa zmení po založení vlastnej rodiny. Samozrejme,
existujú aj hodnoty, ktoré si ľudia dokážu udržať celý život (napr. pravdovravnosť, alebo i súťaživosť).

Jednou vetou, ideál je to, o čo sa usilujeme. Ak nemáme, čo jesť, alebo kde bývať, ideál je jedlo
a dom. Ak zisťujeme, že nám chýba nejaká zručnosť, naučenie sa šoférovať alebo ovládať nejaký stroj,
naučiť sa nejaký jazyk – ideál dosahujeme naučením sa – učením sa.

Ak zisťujeme, že nemáme dobré vzťahy a sú pre nás ideálom, usilujeme sa zmeniť seba alebo
druhých. Zmeniť naše správanie. Usilujeme sa o to.

Ak zisťujeme, že naše okolie potrebuje zmenu, snažíme sa naplniť ideál, ktorý by sme chceli. Napr.
čistejšie životné prostredie, ochrana živočíchov, pomoc ľuďom. Ak zistíme, že sme žili podľa cudzích
hodnôt, preto, aby nás mali druhí radi, ale stratili sme seba.

Ak sme sa rozhodli, že chceme nájsť Boha, snažíme sa o to, tak ako najlepšie vieme. Ideál je
spoločensko-osobný vzťah s Ním.

  • Kto chce vidieť ďaleko, musí mať ideál- je rozdiel medzi ideálom a idolom. Idol je modla,
    niekto, alebo niečo, koho obdivujeme. Zameranie len na idol pôsobí ako droga – omámi, ale
    nerieši. Povedz mi, s kým sa stýkaš a ja ti poviem kto si. Povedz mi, čo/koho obdivuješ a ja ti
    poviem, aký budeš. Voľba ideálu a hľadanie šťastia sa zhoduje v Aristotelovskom zmysle.
    Zdatnosť nie je voľba extrémov. Platnosť zdatnosti vyžaduje triezvy rozum. Aká je
    najdôležitejšia hodnota? – svedomie.
    Človeka formuje lúčenie. V živote nemá mať rozhodné slovo náhoda, ale dobrá rada. Kto čaká
    náhodu, stretne nehodu.

Prieskum národných hodnôt Slovákov (agentúra Fokus):

  1. Bezpečie 6. Zdravie 11. Tradície
  2. Kvalita života 7. Rodina
  3. Dôvera 8. Rešpekt
  4. Pohoda 9. Úcta
  5. Sebestačnosť 10. Trpezlivosť

Model siedmych úrovní potrieb podľa Barretta:

Služby 7.

Tvorba rozdielov 6.

Vnútorná súdržnosť 5.

Transformácia 4.

Sebaúcta 3.

Vzťah 2.

Prežitie 1.

Boh mi pomáha prekonávať prekážky. Ideál je podľa mňa dokonalosť v prežívaní života. Idol
je to, čo uctievam, na čo sa sústredím v živote, akú mám modlu. Môj ideál je v Bohu. Často
blúdime a nenachádzame riešenia. Boh ma dokáže posilniť a povzbudiť v mojej ceste.
Problémy sa v Bohu riešia. Keď zistím, že som urobil nejaký zlý krok v živote, spravím krok
naspäť správnym smerom. Mojím ideálom je dostať sa k niečomu krásnemu.

  • Ja som taký rebel, že ten svoj ideál nedosiahnem. Pre mňa je ideálom mama, lebo sa
    obetovala. Ideál je človek, ktorý je pre mňa idolom.
  • Keď dieťa vyrastá je tam pól egoizmu. Nemusí to byť agresívny egoizmus, ale cieľ naplniť
    svoje potreby. Proces len sa mať dobre, ale neublížiť. Zdatnosť v konečnom dôsledku
    neviditeľné, ale hmatateľné. Aj Boh chce od nás, aby sme mierili vyššie, ale nepodliezali latku,
    žiť podľa svojich schopností a možností.
  • Z mojej strany je to tak, že Boh mi vždy prihral do cesty človeka, ktorý je môj ideál. Heslo
    mojich starých rodičov bolo – v jednoduchosti je krása a tak je to aj u mňa. Chcem žiť
    v súlade s prírodou. Pre mňa sú vzorom starí ľudia.
  • Idol je pre mňa Leonardo Da Vinci. Ja som skôr taký, že sa zameriavam na viac vecí. Z hodnôt
    spolupatričnosť, rodina, priateľstvo. Potom sa aj choroba dá zvládnuť lepšie. Chcem, aby aj
    mojím pričinením bolo ľuďom lepšie.
  • Ideál je pre mňa rodina. Dobrá žena, svokrovci – nemali by ma súdiť, ale rozprávať sa so
    mnou. Žena – milá, príjemná, starostlivá. A ja by som mal byť pozorný a empatický. Nerád
    som sám
  • Nechcel by som byť sám. Chcem, aby medziľudské vzťahy boli dobré. Človek nežije len pre
    seba, ale aj pre druhých. Človek je duševne chorý, keď nepracuje. Pre mozog je patologické,
    keď nepracuje.
  • Keď som robil vo VSŽ, musel som tam chodiť. Keď som obchodoval, chcel som si kúpiť
    dôchodok – a potom to prišlo – dostal som ho. V určitej dobe bola pre mňa priorita hľadať, čo
    vlastne chcem. Šiel som dakde – vykopli ma, potom život ma zase vykopol. Až som sa našiel
    v ZPP Radosť. Našiel som sa v charite. Ale prešiel som takým vývinom, že som chcel meniť
    ľudí. Potom som musel porozmýšľať, aké sú moje ideály. Potom som robil v 3. sektore a zistil
    som, že môžem meniť seba a môžem sa pokúsiť správať sa a byť sám sebou. Ideál je pre mňa
    robiť, to čo mám, a nerobiť to, čo nemám.
  • Mať pri sebe dobrých ľudí, ktorí mi pomôžu s počítačom. Mám dobrú skupinu – počítačový
    kurz. Robím to najlepšie, aby bol pre rodinu internet. Niekedy, v blízkej dobe by som chcel ísť
    na miesto, kde sme neboli. Pre mňa je ideál môj otec.
  • Môj ideál je hovoriť k veci – radšej menej, ako veľa, vedieť urobiť pauzu a kedy prestať.
  • Z psychologického hľadiska je ideál súbor žiaducich vysokých cieľov, hodnôt, osobnostných
    vlastností spojený s vedomím nedosiahnuteľnosti. Tu by som sa chcela zastaviť – súbor
    hodnôt osobnostných vlastností spojený s vedomím nedosiahnuteľnosti. Dokonalosť je ideál
    človekom nedosiahnuteľný – Bohom áno. Prečo? Človek okrem toho, že má svoje priority, je
    ovládaný nielen rozumovo, ale aj citovo. Pocity sú často mätúce. Preto, človek ovládaný
    citmi, pocitmi a túžbami, nemôže dosiahnuť dokonalosť. Ani rozumovo to nejde, nakoľko svoj
    mozog využívame len na niekoľko percent. Pretože, kde je rozum, tam hlodá nespokojnosť,
    pochybnosť, hľadanie. Ako človek môže dôjsť k ideálu? Jednou z možností je usporiadať si
    priority. Myslím si, však, že je to dlhá cesta, ktorá nikdy nekončí a je daná životom

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.