Úvod:

História pomáhania:

Pomáhanie sprevádza človeka od prvých chvíľ, keď si uvedomil, že sám nedokáže prežiť. Je príbehom o tom, ako sa ľudia učili stáť pri sebe v bolesti, chorobe aj strachu.

Pravek: Na úplnom začiatku, ešte v praveku, pomoc nebola otázkou dobroty, ale prežitia. Ľudia lovili spolu, chránili slabších členov kmeňa a starali sa o zranených. Archeológovia našli kostry ľudí, kt. žili ešte dlho po ťažkých úrazoch – čo znamená, že sa o nich niekto staral.

Starovek: V starovekých civilizáciách sa pomoc začala spájať aj s náboženstvom a morálkou. V starovekom Egypte, Mezopotámii či Indii boli známe prvé útulky pre chudobných a chorých. V antickom Grécku sa rozvíjala myšlienka solidarity medzi občanmi a starovekom Ríme vznikali prvé organizované formy podpory pre vdovy, siroty, či veteránov. Pomáhanie však často záviselo od postavenia človeka – nie každý mal rovnakú hodnotu.

Náboženstvo: Veľký vplyv na dejiny pomoci mali náboženstvá. Kresťanstvo učilo milosrdenstvu a starostlivosti o slabých, budovalo kláštory, nemocnice a útulky, Budhizmus zdôrazňoval súcit so všetkými bytosťami. Islam vytvoril povinnosť almužny- pomoci chudobných ako súčasť viery.

Stredovek: Počas stredoveku bola pomoc často v rukách cirkvi a komunít. Ľudia sa starali o chorých počas epidémii, pri neúrode, či vojnách. Vznikali prvé špitály a charitatívne organizácie. Pomoc nebola len materiálna – znamenala aj prítomnosť, modlitbu alebo obyčajné vypočutie.

Novovek: Novovek priniesol veľké zmeny. S rozvojom miest a priemyslu pribúdala chudoba aj sociálne rozdiely. Začali vznikať organizované charity, sirotince, spolky a neskôr aj humanitárne organizácie.

Moderná doba: V 19. storočí vznikol Medzinárodný výbor Červeného kríža. Svet si začal že pomoc môže prekračovať hranice krajín aj jazykov. Po dvoch svetových vojnách sa pomoc stala ešte dôležitejšou. Vznikali medzinárodné organizácie, kt. mali chrániť ľudské práva, deti, či utečencov. Organizácia Spojených národov a UNICEF začali pomáhať miliónom ľudí po celom svete.

Dnes: má pomoc mnoho podôb. Existujú dobrovoľníci, lekári, psychológovia, ale aj obyčajný ľudia, kt. pomáhajú potichu a bez odmeny. Moderný svet priniesol technológie, ale potreba ľudskej blízkosti zostala rovnaká. História pomáhania ukazuje jednu dôležitú vec: Aj v najtemnejších obdobiach dejín existoval niekto, kto podal ruku druhému. A možno práve schopnosť pomáhať robí človeka skutočne človekom.

Výpovede:

A: My ľudia sme všelijakí. Niekto si podanú ruku pamätá celý život, iný zabudne veľmi rýchlo. Napriek tomu verím, že pomáhať má zmysel. Nie preto, aby sme za to niečo dostali, nie pre pochvalu či obdiv, ale preto, že dobro hovorí o tom, akí sme vo svojom vnútri.
Nie každé „ďakujem“ zaznie nahlas a nie každá pomoc sa vráti od toho istého človeka. No človek nikdy nevie, koľko svetla priniesol niekomu práve v chvíli, keď ho najviac potreboval. A možno práve tie tiché skutky, o ktorých nikto nehovorí, majú najväčšiu hodnotu.
Verím, že Biblia má pravdu — nič dobré nezostane nepovšimnuté. A aj keď ľudia zabudnú, Pán Boh vidí všetko, čo človek robí zo srdca.

B: Podľa mňa je to o orientácii k dobru a zlu. Niekto zachránil Hitlerovi život, keď bol ešte veľmi mladý. A on čo urobil, zabil milióny ľudí. Mne pomáha psíček. Psychicky mi to pomáha. Treba sa orientovať v živote správne, k dobru. Má to zmysel. Je to o rozhodnutí sa. Stále máš na výber A. a B. Nechcem manipulovať s dievčatami. Mladí chlapci to robili. Ja taký známy príbeh o 2 chlapcoch, mali otca kt. pil. 1. začal piť a druhý sa alkoholu ani nedotkol. Bol jeden rus, kt. mal na starosti jadrové bomby. Myslel si, že na Rusko idú rakety, no neopätoval paľbu. Nakoniec vysvitlo, že to bola len chyba systému, našťastie.

C: Robila som si opatrovateľský kurz. Začala som pomáhať ľuďom. Koho mi Boh poslal do cesty, tomu som pomohla. Blaženejšie je dávať, ako prijímať. Skutky apoštolov (20, 35). Nieje to vždy okamžité, priama úmera, ale pomoc sa vráti. To čo zasejeme, budeme žať. Aj krivdy sa môžu stať. Konkrétny príklad: Nerozumela som, čo sa to deje v mojom živote: Z práce ma vyhodili, No nezanevrela som. Našla som si prácu v zahraničí. A bola oveľa lepšia ako doma. Potom som ďakovala, že ma prepustili. Veľké problémy som nemala, keď som opatrovala. Určite sa mi to vráti. Ľudia cítia spoluúčasť, len blízkosť toho druhého.

D: Keď som pred 30 rokmi mal toto na stole otázok, vedel som že to bude oriešok. Kládol som si otázku či existuje karma. Či existuje nejaká nemenná zákonitosť, ktorú možno nazvať spravodlivosť.

Prečítal som desiatky kníh na toto téma. Vedel som ale, že ak tieto zákony neuvidím na vlastné oči v praxi, moje teoretické vedomosti sú na nič.

V jeden deň sa mi stala takáto príhoda. V meste ma zastavil jeden človek, vzdialená rodina. Povedal, bratu nemáš na jedno pivo ? Ja som vtedy zarábal minimálnu mzdu a veľa vecí som si musel odriecť, aby som vyžil. Jeho otázka ma podráždila. Ja si budem odriekať na to, aby si on mohol vypiť pivo.. Ale pohľad do jeho očí všetko zmenil. Bol to prostoreký jednoduchý človek, z očí mu šla úprimnosť. Ani sa nesnažil klamať, že potrebuje peniaze na niečo dôležitejšie… Tým ma odzbrojil. Zobral som jeho ruku a so svojou som mu pleskol 10 korunáčku na dlaň. Zaradoval sa a zmizol. Ja som šiel k pani.

Vtedy som pracoval na charite a nosil som tej pani lieky. Mesiace to isté… Doniesol som lieky a dal jej bloček. Ona preštudovala bloček, spočítala výdavok, dala ho do peňaženky, poďakovala a ja som odišiel. 

Tak aj v ten deň. Dal som jej lieky a bloček. Ona ho preštudovala , spočítala výdavok. Vytiahla peňaženku a dala do nej peniaze. Potom vytiahla z peňaženky mincu, zobrala mi ruku a so svojou rukou plesla na moju ruku túto mincu. Navlas presne tak, ak ja som urobil tomu chlapíkovi. Tu máš tringelt, povedala. Zasmiala sa a odišla. Ja som pozrel na mincu, bola to desať korunáčka. Ostal so ohromený a paralyzovaný údivom. 

E: Ja som robila opatrovateľku v domove dôchodcov. Im stačí aj úsmev, kus reči, aby boli šťastný. Akonáhle som sa začala starať o jedného klienta, jeho dcéra mi to vracala. Ľudia cítia, keď to je úprimne a keď to je, len povinnosť. Boli tam aj taký pracovníci, čo nemali záujem, nebrali to vážne. Ja som to nebrala ako prácu, chcela som ľuďom skutočne pomáhať. Brala som to ako poslanie.

F: Nemyslím si že funguje nie jaka karma. Keď som niekomu pomohol, neznamená to, že mi príde pomoc. Rád pomáham ľuďom. No určite treba pomáhať. Pomoc sa šíri ďalej, Je to “ nákazlivé „. No pozor ! Zlo sa tiež šíri ďalej. Dúfam že jedného dňa zostane už len dobro. Mám jednú zvláštnu príhodu: Raz ma jeden bezdomovec poprosil o peniaze. Pýtal som sa ho, že na čo chce peniaze. Odpovedal mi: Nebudem klamať, na alkohol. Tak som mu tie peniaze dal. Potom som išiel ku fontáne, keď tu nevidím, bezdomovec prichádza ku mne s fľašou, či si s ním nedám. Nedal som si, ale porozprával som sa s ním. Či to bola karma alebo náhoda, neviem.

G: Vo svojom živote som sa starala o veľa ľudí. Za pomoc mi stačí, len poďakovanie, alebo úsmev. Keď to nepríde, trocha sa ma to dotkne. V mojom živote sa stalo to, že som nevedela chodiť, tak ma moji „puberťáci“ nosili všade po dome. Starali sa o mňa. Ešte prišli, či nepotrebujem niečo. Nikdy na to nezabudnem. Možno ešte príde v živote taká situácia, keď sa o mňa bude treba starať. Lásku môže dávať aj pes. Podával mi labku, keď som bolo zle. Lásku vedia vrátiť zvieratá. Starala som sa o svokru. Nakoniec zistila, akú mám povahu (že som jej pomohla). Starých ľudí treba aj vypočuť. ( Aj keď je to, každý deň to isté).

H: Pomáham kamarátovi v práci. Stále ma počúvne. Rozprávala mi teta zážitky a ja som ju počúval. Pomáham v robote. Pomáham aj rodičom na záhrade.

I: Myslím si že nie je to tak, že ak pomôžem, bude mi pomôžené. Zaleží na tom, či pomáham nezištne, alebo či očakávam nie jakú odmenu. Keď človek pomáha zištne, je to iné. Ja pomáham nezištne. Treba si neprepúšťať si veci k srdcu, keď niekto nepoďakuje za pomoc. Teraz aj pomáham sestre.

J: Pre mňa je tá otázka zvláštna. Nikdy som sa nad tým nerozmýšľal. Pomáhal som bez nároku na honorár. Všetko čo z nás vyjde sa vráti nám nabalené. Keď môžem pomôžem, bol som k tomu vedený. Raz som šiel ráno do kostola na omšu. Po nej som sa vracal domov. Keď som počul Hello hello please help. Jedna babka potrebovala pomoc s kuframi. Tak som jej zobral kufre až k hotelu. Poďakovala mi Thank you very much. Doteraz si na to pamätám. Nečakám naspäť pomoc. Ďakujem za príležitosť niekomu pomôcť. Mám dobrý pocit z toho.

K: Nemám k tomu čo povedať, pomáhali sme si na ulici, keď som bola mladšia. Raz otec zabudol na to že, malo byť, prinesené uhlie. Išiel sa pozrieť do šopy. A tam už uhlie poukladané. Susedia ho tam poukladali. Tiež sme si priesady požičiavali. Keď som sa presťahovala tiež sme si pomáhali, ale nie až tak. Bola som duchovne vychovávaná. Blaženejšie je dávať, ako prijímať. Skutky apoštolov (20, 35). Mám to hlboko vryté Duch svätý ma vedie. žijem v pokoji. Daj aj vtedy, keď sa blbo cítiš. Nečakám na ďakujem. Mám príležitosti pomáhať. Prichádzajú samé.

L: Keď sa dá, pomôžem.Pomáham otcovi. Otec a ja pomáhame jednému, čo nemá nohu. Pomohol som raz jednej pani, no nedopadlo to dobre, bol z toho podvod. No neodradilo ma to, pomáham naďalej.

M: Bolo už všetko spomenuté. Z detstva mi pripomenulo sa. Platili sme za suseda inkaso, nevedel to on robiť. Nechával mi zbytok s peňazí. Teraz keď som ochorel, som zostal sám doma. nikto mi nechcel pomôcť. Vtedy som si povedal, pomôž si sám, aj pán Boh ti pomôže. Aj keď som neveriaci. Teraz nosím jedlo do Pohľadu. Pomáham mame.

N: Keď pomáham, nerozmýšľam nad tým , či mi to bude vrátené. Keď pomáham je to Božia milosť. Dokážem odpúšťať. Ľudia ti dajú len to, čo sami vedia, ako sú naučení. Tu v Pohľade je iná energia. Tu som sama sebou. Stretávam takého starého pána. pár krát sme sa dali do rozhovoru. Raz ťahal takú ťažkú tašku, tak som mu pomohla. Jeho radosť, bola mojou radosťou. Bola mi vrátená. Videla som mamičku s neposlušnou dcérou. Povedala som niečo dcére a začala počúvať. A už bola dobrá. Tak mi to dobre padlo.