Prišlo šesť ľudí.
A/ Podľa mňa, pred dvadsiatimi rokmi bolo duševné zdravie v spoločnosti skôr tabu. Ľudia sa báli
hovoriť o depresii, úzkostiach či iných problémoch, lebo to vyvolávalo predsudky a často sa
považovalo za slabosť alebo „chorobu“. Odbornú pomoc vyhľadávalo len málo ľudí a väčšinou to
tajili. Psychológovia a psychiatri boli spájaní skôr s vážnymi diagnózami než s bežnou
starostlivosťou o psychickú pohodu.
Dnes je situácia výrazne iná – duševné zdravie sa dostalo do škôl, médií aj bežných rozhovorov.
U detí a mládeže sa viac sleduje emocionálna pohoda. Školy zavádzajú preventívne programy.
Rastie dôraz na wellbeing – rovnováhu medzi prácou a osobným životom. Viac sa hovorí o
prevencii, zvládaní stresu či syndróme vyhorenia a návšteva psychológa sa berie ako prirodzená
starostlivosť o seba. Myslím si, že spoločnosť sa posunula od mlčania k otvorenej diskusii, aj keď
predsudky úplne nezmizli.
Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že aj ja som vyhľadala psychologickú pomoc, lebo mi
záleží na mojom duševnom zdraví. Inými slovami – vyhľadať psychológa je prejav sily a sebaúcty,
nie slabosti.
B/ Pred 20 rokmi som mal len 12 rokov, takže si veľa nepamätám. Viem ale, že kto bol na
psychiatrii, ľudia ho už považovali za blázna.
Teraz sú podporné skupiny a aj lieky sú iné. Každý druhý človek má psychológa. Nikto takého
človeka neodsudzuje, pretože sa to volá, starostlivosť o dušu.
Videl som tiež neštátne školy, ktoré kladú dôraz na slobodu prejavu a hravú formu vyučovania.
To určite prospeje duševnému zdraviu detí.
C/ Za posledných 20 rokov sa zmenilo veľa, najmä pohľad spoločnosti na duševné zdravie.
Viem, že pred rokmi sa ľudia báli priznať, že majú psychické problémy. Báli sa stigmy a hanby.
Dnes je to iné, ľudia sa už neboja, vystupujú s touto problematikou aj verejne. Stigmu nahrádza
pochopenie a spoločnosť sa stáva ľudskejšia. Tiež školy sa neboja priznať, že duševné zdravie je
tak isto dôležité ako zdravie fyzické a robia kroky na posilnenie duševného zdravia detí.
D/ Myslela som, že nebudem hovoriť, ale inšpirovali ste ma… Spomínam si, ako mi v minulosti
mama odporučila psychiatra. Bolo to tak drsné a necitlivé, že sa trasiem ešte teraz, keď si na to
spomeniem.
E/ Bol som u lekára a povedal som mu, že sa mám zle. Opýtal sa ma, či chcem ísť do nemocnice
alebo to chcem riešiť ináč. Ak by to bolo v minulosti, už by som bol v nemocnici bez debaty a
rozhodovania.
Z počutia a vlastnej skúsenosti môžem povedať, že v minulosti to bolo negatívnejšie. Teraz sú
nové veci, napríklad IP-čko, ktoré pomáha najmä mladým ľuďom. Všetko ide rýchlo, som
zvedavý, čo bude o 20 rokov.
F/ Veľmi ťažká otázka… Skúsim niečo zo svojej rodiny. Moja minulosť a rodina bola fajn, mal som
skvelé zážitky. Čerpal som šťastie najmä z nej. Potom sa všetko rozpadlo a prežíval som krízu.
Videl som všetko čierne – u seba aj okolo seba. Postupne som vstával z kolien a robil, čo som
mohol. Naučil som sa postupne rozdávať lásku a to ma teraz robí šťastným.
G/ V minulosti som všetko videl negatívne a čierne, ešte k tomu som aj ochorel. Dnes sa mám
100-krát lepšie. To je hlavný dôvod, prečo vidím realitu pozitívnejšie. Chcem povedať, že človek
hodnotí svet podľa toho, ako sa má.
Pohľad spoločnosti na duševné zdravie sa za 20 rokov zmenil. Myslím si, že najmä tým, že je
chorých päťkrát viac ľudí.
HLASOVÝ VÝSTUP:
ILUSTRAČNÝ OBRÁZOK:
