Prišlo šesť ľudí.
A/ Čas mi ide rýchlo pri práci. Pomaly, keď oddychujem.
B/ Čas mi ide rýchlo, ak niečo robím. Pomalý mi ide, ak sa nudím, ak nerobím nič a pozerám na
hodinky…
C/ Keď bolo trápenie, čas išiel pomaly. Teraz je rýchla doba, na nič nie je čas. Vždy keď sa
obzriem dozadu, som prekvapený, koľko času už prešlo. Vždy si myslím, že menej.
D/ Čas mi ide rýchlo, keď som v spoločnosti. Tiež keď zaspávam – pozriem na hodinky, je polnoc
a som zhrozený, že ešte nespím. Pomaly ide, keď som sám. Tiež keď čakám na autobus.
E/ Čas mi ide rýchlo, ak som s niekým. Nestíham ho sledovať, ak som v dobrej spoločnosti.
Pomalý ubieha, ak na niečo čakám.
F/ Keď som šťastná, čas ide rýchlo. Keď mám úzkosť, čas ide pomaly.
G/ Cestujem vlakom do Košíc a späť. Ak cestujem novým vlakom, ktorý sa mi páči, cesta uplynie
rýchlo. Vystupujem uvoľnený. Ak ide starý vlak – nepohodlný, hlučný, nepekný – cesta sa mi zdá
dlhá, nekonečná. Vystupujem unavený a vyčerpaný. Prečo? Moje vysvetlenie je také, že ak mi je
dobre, čas beží rýchlo. Ak je zle, nepríjemne, čas ide pomaly.
Prichádzam na tajomstvo: ak som niekde šťastný tri hodiny, mám pocit, že prešla iba pol hodina.
Vtedy môj organizmus zostarne o pol hodiny.
Tiež som sa zamýšľal nad vnímaním časopriestoru. Pochopil som, že čím viac vnímame priestor,
tým menej vnímame čas. A naopak – čím viac vnímame čas, tým menej vnímame priestor.
HLASOVÝ VÝSTUP:
ILUSTRAČNÝ OBRÁZOK:
