A: Ja si myslím, že pocit viny môže byť smerovník alebo tyran. Snažím sa urobiť nápravu, keď nevyjde snažím sa nespustiť týranie. Teraz už k tomu pristupujem zdravšie. Mám ešte výčitky smerom k rodine. Mám čo napravovať, ale je oni ku mne je to vzájomné.
B:Takže čo sa týka pocitu viny, mám ich dosť, dlhšie obdobie, Mám ich vo vzťahu k rodine. Vžila som sa do roly babky. Mám výčitky voči manželovi. Aj ja mám nárok, byť šťastná.Stretla som spriaznenú osobu a to ma drží nad vodou. Nemám pocit viny, že mám viac kíl. Už som tu lekciu zvládla. Mám už sa rada.
C: Výčitky patria k emóciám, kt. má každý z nás, môžu nás viesť k náprave. Netreba sa s nimi biť. Sú kompasom kt. nám ukazuje kam smerovať. No zo začiatku je to bolestivé. Teraz si poviem, čo to pre mňa znamená. prehodnotím to. Ak výčitky boli pravdivé, poučím sa z toho. odovzdám ich do božích rúk, vypúšťam ich. Zahoď za hlavu to čo bolo, to už neovplyvníš. Treba prijať chorobu.
D: Ja mám výčitky ohľadom pôrodu. Neviem ich pustiť. Mala som ťažký pôrod. ináč by som to teraz riešila. Ostatné sú už len drobnosti.
E: Mne sa stáva, že mám výčitky že som niečo zle povedal. Poučím sa z toho. No nezvyknem sa ospravedlňovať. Sú ľudia čo sa ospravedlnia len formálne. Je lepšie odpúšťať, to hovorí kresťanstvo. Keď zabudnem odpustiť, mám dlho hnev v sebe, až kým neodpustím. Ja to hneď oľutujem, ale neviem sa ospravedlniť.
F: Ja také veci riešim podľa môjho duchovného poznania. Ja sa snažím, modliť sa, odovzdávať to Ježišovi. Prosím aby ma od toho očistil svojou krvou, Nie vždy sa mi to darí , až kým sa nepokorím. Snažím sa odpúšťať a žehnať. Ja na pomoc volám Ježiša a anjelov. Ježiš a archanjeli sú mojimi najlepší pomocníkmi. Zázrak je že sa tá osoba kt. žehnám, na určitý čas zmení. Neviem sa prijať celkom ešte. Som veľmi citlivá, ale nedávam to najavo. Vyhľadávam tiche miesta, kde zmením svoje vnútro. Nemám právo meniť druhého človeka.
G: Keď mám výčitky, veľmi ma to trápi. Beriem si veci príliš k srdcu a niekedy ma pocit viny dokáže úplne zastaviť, až „paralyzovať“. Ak však cítim, že môžem niečo ešte napraviť, urobím to – práve tento krok mi často prináša uvoľnenie a pocit, že situácia má ešte svoje riešenie.
Pocit viny je nepríjemný, ale nemusí ma definovať. Niekedy stačí priznať si, že som urobila maximum, ktoré som v danej chvíli vedela. Nie je hanbou nebyť dokonalá – hanbou by bolo prestať sa snažiť.
Ak máte výčitky, skúste najskôr rozlíšiť, čo je naozaj vaša zodpovednosť a čo je len prehnaná prísnosť na seba. To, čo sa dá napraviť, napravte. A to, čo už zmeniť nemôžete, pustite – nie zo slabosti, ale z láskavosti k sebe.
Učím sa to celý život a aj tak sa mi to nedarí. Aj teraz cítim výčitky za rozhodnutie čo som urobila a napriek tomu, že som to vtedy brala ako najlepšie riešenie, aj napriek tomu to neviem v sebe spracovať.
H: Voľakedy som to riešil jednoducho. Utiekol som pred sebou. Nekončiace žúry a zábavy. Keď som po dňoch pretrezviel, dal som si pol deci. Keď dochádzal alkohol v krvi a prichádzala depresia, dal som si zasa poldeci. Potom zas…
Neskôr som utekal cez prácu. Každému i sebe som rozprával, ako dlho a ťažko pracujem na verejno prospešných a charitatívnych projektoch. Aby ma ľudia ocenili, preto že sám som sa nenávidel, že neviem prestať.
Chvála Bohu, úplne som vyhorel. Do tla. Pri predstave že sa idem s nikým stretnúť, že idem niekomu pomáhať, mi prišlo na vracanie. Prišlo mi tak zle, že som si musel okamžite ľahnúť. Ak som si urobil iba malý plán na prácu pre druhých, alebo vymyslenú prácu pre seba, zablokoval som sa a nemohol hodiny a dni zaspať, kým som plán nezrušil. Potom som sa uvoľnil a zaspal.
Keď som sa tak ľahko a bezbolestne dostal až k sebe a musel som tam zotrvať, prišla ďalšia úloha. Výčitky a vina…. Najprv som ich chápal ako nezvaných nepriateľov. Po čase ako kamarátov, čo mi pomáhajú. Výčitka pre mňa prichádza, aby mi povedala kde som minul cieľ. V gréčtine sa minutie cieľa nazýva hriech. Ak sa na tú výčitku pozriem, zistím, čo som neurobil tak, ako by som chcel. Ak si urobím model budúceho správania, už opraveného, podľa výčitky, samotná výčitka zmizne. Už sa neukáže. Potom prichádza ďalšia…s ňou jednám podobne. S výčitkami odchádza aj vina.
Čo sa týka minulosti. Zlosť na výčitky, že som mohol ísť inou cestou, tam mi pomáha zníženie odporu voči tomu. Volá sa to pokora. Nakoľko znížim odpor, natoľko príde pochopenie celej situácie. Nejde to rýchlo, je to cesta po schodoch. Cesta mnohých rokov. Z každého schodu vidím viac. Nakoniec zistím že všetko malo byť presne tak, ako to bolo. Skúsenosti a poučenia sa ináč získať nedajú.
I: Mám veľa výčitiek. Robil som zle veci v minulosti, a niektoré z nich robím dodnes. Rozprávam sa s mamou, kt. vie mi pomôcť. Najnovšie sa rozprávam aj s bohom, no je to ešte len v začiatkoch.
J: Zamýšľam sa nad tým, či to môžem zmeniť. Táto vina sa stále opakuje. Sú to neprimerané pocity. Mám problémy s mamou. Komunikáciou s ňou. Je to bludný kruh. Nieje to niečo, čo skončilo, stále to pretrváva. Je to živé. Nemám ako pracovať s touto vinou. Ďakujem za inšpiráciu žehnať a odpúšťať. Treba mať odstup. treba poprosiť o radu mediátora a psychológa.
K: Nemám veľké pocity viny. Výčitka od sestry mi pomohla.
L: Mňa napadlo že sme raz na zákl. škole šikanovali žiaka. ospravedlnili sme sa. Zmenil by som to, mrzí ma to. Mám to stále zafixované v pamäti.
M: Mám výčitku, že som sa opil. Dodnes mi to vadí. Nezvládol som to. Odpustil som si. Mám problém s alkoholom. Vypijem 2 pivá denne. Mám veľa výčitiek z minulosti. Urazil som spolužiaka. Zlomil som si nohu na U rampe.
N: Mňa napadlo podobenstvo, vízia:
Príbeh hovorí o mužovi, ktorý neustále nariekal nad ťažobou svojho života, symbolizovanou ťažkým dreveným krížom, ktorý musel niesť. Zdalo sa mu, že ostatní ľudia majú kríže oveľa ľahšie.
Jednej noci mal sen , v ktorom sa ocitol vo veľkej miestnosti plnej krížov rôznych tvarov, veľkostí a materiálov. Anjelský hlas mu povedal, že si môže vybrať akýkoľvek iný kríž, ktorý sa mu zapáči.
S radosťou odložil svoj vlastný kríž a začal skúšať iné:
- Jeden bol krásny a ozdobený drahokamami, no bol neuveriteľne ťažký a nedalo sa s ním pohnúť.
- Druhý bol menší, ale mal ostré hrany, ktoré sa mu zarezávali do ramien.
- Tretí bol veľmi ľahký, ale extrémne dlhý, takže sa s ním nevedel prejsť cez dvere miestnosti.
Po dlhom hľadaní a skúšaní si uvedomil, že každý kríž má nejakú skrytú ťažkosť alebo nevýhodu. Nakoniec uvidel jeden, ktorý sa mu zdal na pohľad najprijateľnejší – nebol ani príliš veľký, ani príliš malý, vyzeral byť primerane ťažký a už ho poznal. Keď si ho vzal na plecia, anjelský hlas sa ho spýtal, či je spokojný. Muž odpovedal, že áno. Hlas mu vtedy prezradil, že si opäť vybral ten svoj vlastný, pôvodný kríž.