Vo vzťahu k mojej priateľke sa správam asertívne ja, musím vždy vybrať, kde pôjdeme na rande. K mame sa neviem správať asertívne, i keď ju mám rád. U nás platia 2 pravidla: 1. Mama má vždy pravdu. 2. aj keď nemá pravdu, platí pravidlo 1.. Vzťah k sebe, pred sebou utekám, Musím na tom popracovať. Mať viac lásky k sebe.
V podstate som sa preniesla do minulosti. Vtedy som nebola asertívna, človek sa učí celý život. Riadim sa pravidlom: To čo nechcem, aby robili mne, to nerobím druhým. Podobne sa správam doma. Môj manžel je asertívny. Nikdy ma neurazí. Snaží sa to tak robiť, aj môj syn.
Ako kedy. Zaleží od okolností, ale aj od konkrétnej osoby. S niekym áno, ale s niekym aj nie. Nedá sa vždy reagovať asertívne na všetko – aj keď je asertivita zdravý a dôležitý spôsob komunikácie, nehodí sa do každej situácie. Asertivita je výborný nástroj, ale najlepšie funguje, keď je použitá s citom a v správnom kontexte. Kombinácia asertivity, empatie a zdravého sedliackeho úsudku je ideálna.
Neviem jednať asertívne k nikomu. stále na každého kričím, hádam sa. Toto sú moje slová. Nazbiera sa vo mne nespokojnosť. Viem len sám za seba kopať. Sám mravec nepostaví mravenisko, treba týmovú prácu na to.
Čo sa týka asertivity. Viem byť aj asertívna, ale skôr som agresívna. Nemám rada keď ma obchádzajú, hlavne v rodine. Snažím sa, aby som nebola zlá. Chcem aby ma brali takú, aká som. Snažím sa chodiť do spoločnosti.
Ja som sa učila asertivite u psychologičky. Mala online knihu. Viac-menej sa mi to darí v pracovných vzťahoch, ale v súkromných, to ide oveľa ťažšie. V rodičovskej výchove u mňa, nebolo nie, ako odpoveď. Mám dobrý vzťah k sebe, kvôli asertivite. Mne pomohla svojpomocná skupina.
Ja som v detstve nebola asertívna. Rodičia boli prísni, lebo boli obidvaja učitelia. Doma bola drezúra. Sestra bola vždy lepšia. Potom prišla vysoká škola a práca. V práci som trpela. Tiež sme museli s manželom ostať doma. No nakoniec mi pomohla moja sestra. Až teraz som asertívna na dôchodku.
Je to ťažká téma pre mňa. Keď som začal hovoriť nie, bol som odstavený. Musel som dokazovať, prečo som povedal nie. No keby som mal konať druhýkrát, urobil by som to isté, povedal by som nie.
Človek príde niekedy na myšlienku, že je menejcenný. Teraz už viem povedať svoj názor. V mladosti som nemal ten pocit. Nevedel som robiť kompromisy v zamestnaní. Doma viem byť asertívny. Mal by sa človek vyjadrovať áno alebo nie. Nie sa vyjadrovať, že je mi to jedno.
Viem, že všetko sa dá urobiť, keď sa chce. Vieme si navzájom pomôcť s kamarátmi. Nemám rád ľudí, čo hovoria nie.
Dosť ťažká téma, mal som priateľku. Sme si rozumeli. No potom som sa nedozvedel prečo ma ona nechala. Riešil som to ešte, ale ona neodpovedala. Nejdem sám do akcie, skôr som ten koho lovia.
Ja mám takú skúsenosť s dievčaťom, čakal som ju no ona neprišla. Môj kamarát bol asertívny. Na dedine ťažko asertívne jednať, máme problém so susedmi. Stretol som sa v knižke s asertivitou. Snažím sa hovoriť nie.
Keď som bol mladý, tak určite nie, Ak bol problém a bola potrebná odvaha na riešenie toho problému, skoro vždy som ušiel. Potom som to kompenzoval agresivitou, na iných miestach. V strednom veku som pochopil že sa niet čoho báť. Že útek je najhoršia prehra, že každý výsledok mojej akcie bude lepší než útek. Útek prináša obrovské výčitky ,frustráciu, stratu seba, hodnoty a tak zníženú kvalitu života. Týmto pohľadom som zmenil aj svoju chorobu. Teraz tiež viem že ak neviem povedať NIE, odmietnem seba. Celkovo vzaté stále sa to učím, určite ešte nemám vyhraté.