Prišlo 6 ľudí. 2 poslali príspevok mailom.
A/ Mal som s ňou problém už v detstve. Mám aj teraz. Keď mám hovoriť pred viac ľuďmi,
zabudnem kde som, zabudnem čo chcem povedať. Desiatka z desať miestnej škály,
intenzity trémy. Minule som v strese-tréme, pozdravil dobré ráno, to večer.
Veru, mám s ňou problém. Ani na svadby nechodím… Mám kopu plánov, ale nemôžem
ich uskutočniť.
B/ V škole to bol kríž odpovedať. Nezmohla som sa na slovo. Zasekla som sa. Navyše,
bola som dlhé roky mĺkva. Potom mi dala je dna psychologička kvapky pod jazyk a
povedala, že oni mi rozviažu jazyk. Placebo účinkovalo. Od vtedy som rozprávala a
rozprávala. Všetci sa čudovali.
Ak som mala niekde hovoriť, pomohlo mi nacvičovanie pred zrkadlom.
Teraz mi hovorenie niekde ide a niekde nie. Niekedy mám zasa viac odvahy ako rozumu.
Poviem niečo, čo ma mrzí. Niekedy je na škodu, byť bez trémy.
C/ Ako dieťa som mal strach, že sa niečo hrozné stane. V škole som mal trému. Nie veľkú,
ale mal som. Najväčšiu pred skúškami. Či na základnej, strednej, alebo vysokej. Mal som
trému, ale šoférovať som sa naučil. Teraz sa sám sebe čudujem, ako je možné, že som to
zvládol.
Beriem lieky na úzkosť, mám paniku. Veľký strach. Vtedy stále kontrolujem, či sú dvere
zamknuté. Bojím sa zlodejov, že mi ublížia. V obchode vždy pozerám, či som niečo
nezhodil z regálu.
Naposledy, keď som chodil do školy, trému som vôbec nemal.
D/ Na škole som mal vždy trému. Aj keď som bol pripravený. Bál som sa že sa ma opýtajú,
čo neviem. Trému mám stále. Zvyknem si vtedy hovoriť „Čo sa môže stať ?“.
Rozanalyzujem si situáciu. Predstavím si možné scenáre, rôzne možnosti, čo sa môžu
stať. Aj tie najhoršie. Potom prijmem možnosť, že sa môžu stať všetky. Pomáha mi to.
Keď som bol v nemocnici, mal som problém, vrátiť sa medzi ľudí. Zasa tréma.
E/ Nikdy som nemal veľkú trému. Tak dvojku z desiatky.V kostole som ako miništrant čítal,
pred ľuďmi. Tam som sa asi odblokoval. Hra na gitare mi tiež pomohla. Zvykol som si na
ľudí.
Raz som pred vystúpením spadol na pódiu. Ľudia sa roztlieskali, na povzbudenie.
Pamätám sa, hral som vtedy ako Vivaldi. Bola to paráda.
Mal ale problém. Nevydržím sám so sebou. Chytia ma vtedy depresie.
F/ Trému som v škole veľkú nemal. Bál som sa ale zlých známok. Keď som dostal dvojku
a nie jednotku, začala sa mi krútiť hlava.
Obrovskú trému som mal na tanečných zábavách. Ísť požiadať dievča o tanec mi
spôsobovalo muky. Niekedy som sa celý večer neodvážil a potom som mal na seba celý
týždeň zlosť. Seba hodnota klesala na nulu. Teraz viem, že som sa bál odmietnutia.
S trémou som začal cieľavedome a systematicky pracovať až ako dospelý. Zistil som, že
všetko sa dá. Každý to má v rukách, nikto nie je bezbranný a bezmocný.
G/ Nemám pocit, žeby som bola veľká trémistka, ale skúsenosť s ňou určite mám. Cítim
trému keď mám predstúpil pred dav ľudí a rozprávať…(deti mi trému nespôsobujú, len
dospelý ľudia)…keď sú všetky oči upreté na mňa a ja sa mám prihovoriť, ale po chvíli to
hneď prejde.
Ako sa prejaví u mňa tréma? Cítim zrýchlený tep srdca, nepokoj v nohách akoby sa mi
triasli a na začiatku prejavu občas aj trias v hlase. No po chvíli všetko ustúpi a už som
pokojná. Tréma je preč.
H/ Mať trému proste nemám čas…